Láka vás zmeniť niečo vo vašej domácnosti, ale máte pocit, že je to proti zaužívaným zvyklostiam? Že ostatní to hneď odsúdia ako hlúposť, a tak sa s tou myšlienkou pohrávate iba v hlave. Zvažujete, premýšľate no v konečnom dôsledku sa neviete rozhodnúť? Poznám to!
Tieto pocity mávam pravidelne. Naposledy som ich mala veľmi intenzívne pri prerábaní kuchyne. Áno, my v nej vždy niečo majstrujeme.
O premaľovaní kuchynskej linky si môžete prečítať viac v jednom z mojich článkov. O tom, ako premaľovanie kuchynskej linky hodnotím po rokoch som napísala tiež článok. A napísala som aj článok, ako sme zbúrali komoru a nahradili ju veľkým regálom. Teraz sme sa rozhodli, že prišiel čas zbaviť sa horných skriniek a užiť si otvorené police v kuchyni. Ale pekne po poriadku…
Prečo sme sa rozhodli zmeniť horné skrinky za drevené police?
Otvorené police v kuchyni sú stále populárnejšou voľbou a už sa s nimi nestretávame iba v magazínoch, pinterestoch či instagramoch. Ja sa veľmi teším, že som ich už párkrát videla aj naživo v kuchyniach reálnych ľudí, našich kamarátov. To ma presvedčilo, že je čas splniť si môj malý sen. Bola som prekvapená, že som ani pána J. nemusela dlho prehovárať 🙂 Stačilo mu predostrieť pár benefitov, niekoľkokrát mu to nadhadzovať ako jednu z možností, párkrát ako fakt, že to tak bude a bolo! Čo však u nás funguje najlepšie je spýtať sa ho, čo si myslí, z čoho by to bolo podľa neho najlepšie spraviť a hlavne ako. Vtedy sa v ňom prebudia bunky “majstra” a sám sa navnadí na to, že to neskôr odmaká. Ja som tu predsa na vymýšľanie a on na realizáciu. Nežartujem.
Už po tom, ako sme zrušili špajzu a dali na jej miesto drevené regály, my bolo jasné, že aj police budú dobrá voľba. Je to moderný a praktický dizajnový prvok, ktorý prináša do každej kuchyne viac priestoru a svetla. A naša to potrebovala ako soľ.
Z čoho vyrobiť kuchynské police a ako?
Police sú často vyrobené z rôznych materiálov, ako sú drevo, kov, sklo a plast. Ja som mala v hlave jednoznačne predstavu o drevených policiach. Samozrejme, čo najmasívnejších. Moju predstavu však sfúkli ako narodeninovú sviečku ceny rôznych stolárov. Za kvalitu a prácu sa platí. Viem. V obchodných domoch mali poličky skôr dekoratívne, s malou nosnosťou a skoro žiadna nevyhovovala mojej predstave. Neostávalo nám preto nič iné, len sa zamyslieť nad tým, ako nahradíme kuchynské skrinky policami svojpomocne.
Nakráčali sme preto do hobbymarketu, vybrali drevené dosky, ktoré sa nám zdali najlepšie a kovové držiaky – naozaj neviem, ako sa to odborne volá. Máme ich masívnejšie, pretože som vedela, že na policiach budú taniere, poháre atď. Nechcela som riskovať, že sa niektorý z držiakov uvoľní, ohne alebo čokoľvek iné. Nastriekala som ich bielym sprejom na kov, pretože boli v “striebornej” farbe. Priznám sa, že keby bola voľba na mne, tak ich striekam rovno zlatým sprejom 🙂 Pán J. bol proti, preto som radšej rozumne ustúpila, aby som si svoje mohla presadiť v pre mňa dôležitejších projektoch. Pri policiach nikdy nezabúdajte na to, akú váhu na ne chcete neskôr položiť a aj na to, z čoho máte steny/múry. Nechcete predsa, aby sa vám polica ohla a veci popadali.
Drevené dosky sme narezali na potrebné rozmery, jemne zaoblili hrany a začali s montovaním. Dosky sme ničím nenatierali. Po skúsenosti so stolíkom pod telku, ktorý sme si vyrábali tiež my, som sa rozhodla skúsiť drevo nenatierať. Áno, riskujem, že sa zničí oveľa skôr, no na druhej strane aj ten priesvitný lak/olej čokoľvek, zmení farbu dreva. A neraz je potrebné ďalšie prebrusovanie, reaplikácia oleja či laku… Pri stolíku pod telkou som toto všetko absolvovala a v konečnom dôsledku sa teraz veľmi ťažko utierka od prachu. Handrička sa zachytáva o štruktúru dreva. Police v kuchyni vždy iba nastriekam čističom na drevo alebo prejdem vlhkou handričkou.
Ako premaľovat kuchynský obklad?
Pozornému oku neujde, že aj farba obkladu je akási iná. Ak sa vám zazdá, že je ružová, tak vidíte správne. Rozhodovala som sa medzi púdrovo ružovou a petrolejovou/smaragdovou. Ružová vyhrala preto, lebo je jemnejšia a bála som sa, že ak tam dám nejakú tmavú, tak to bude príliš tmavé. Momentálne som s výberom spokojná, aj keď klamala by som, ak by som tvrdila, že sa nikdy nestane, že premýšľam ako by to vyzeralo s inou farbou. Ako pri maľovaní linky, aj teraz sme stavili všetko na farby Annie Sloane.
Obklad som poriadne umyla vodou so saponátom, počkala kým uschne a začala s maľovaním. Zvolila som valček namiesto štetca. Už pri maľovaní linky som zistila, že bola chyba natierať farbu štetcom. Ostala tam totiž štruktúra jednotlivých štetín. Nie je to žiadna dráma, ale osobne by sa mi to viac páčilo bez nej. Preto som sa teraz rozhodla pre penový valček. Farba sa nanášala ľahko a mala super krytie. Áno, obklad bol predtým svetlý, ale jedna kachlička bola puknutá, nemali sme náhradu, ale pán J. na povale objavil obklad z kúpeľne. Tmavý obklad. Nemali sme čo stratiť, tak ho nalepil na stenu a ja som sa vrhla na premaľovanie. Rozdiel človek nemá šancu spozorovať. Farba odviedla geniálnu prácu. Všetko som ešte zafixovala priesvitným lakom rovnakej značky. Kuchynské drievka som natierala priesvitným voskom, bolo to náročnejšie. Toto bolo oveľa jednoduchšie.
Čo by som dnes spravila pri maľovaní dlaždíc inak?
Dala by som si viac záležať na odmastnení – na dvoch miestach vidno, že to nebolo dobré a ostali tam šedé bodky. Voľným okom neviditeľné, ale ja o nich viem. Rovnako by som viac dodržala dobu schnútia. Bola som nedočkavá, na niektorých miestach to ešte nebolo poriadne uschnuté a ja som už išla dávať druhú vrstvu, čo nebol dobrý nápad. Druhá vrstva na tom nedržala. Nebolo to nič dramatické a nie je to ani niečo, čo by ovplyvnilo celkový výsledok.
Čistenie je veľmi jednoduché, stačí na to voda so saponátom. Farba sa nezlupuje, drží a je ako čerstvo namaľovaná. A to na nej boli aj frkance paradajkovej polievky, kari či ovocného džemu. Nešetríme ju, len čo je pravda. V hlave mám už toľko nápadov, že sa vidím ako vám tu o pár mesiacov píšem článok o tom, ako premaľovať obklad v kúpeľni 🙂 Nechajme sa prekvapiť.
Aké sú výhody otvorených políc v kuchyni?
Vizuálna atraktivita: OK priznávam, pre niekoho to môže byť chaos, neporiadok. Mne osobne sa však oveľa viac páči kuchyňa, v ktorej je vidieť, že to žije, ako lesklá zbierka dvierok, kde je všetko skryté. Jediné, čo tam pri najlepšom zbadáte je váš odraz v lesku skrinky. Pri najhoršom capkanice na drievkach. Je však super, že aj tu platí, koľko ľudí, toľko chutí, preto nemáme kuchyne ako cez kopírku.
Otvorené police sú vizuálne príjemné pre moje oči, pokiaľ je v nich poriadok. Alebo aspoň organizovaný chaos. Môžu byť skvelým spôsobom, ako ukázať vašu zbierku hrncov, panvíc, tanierov, pohárov a iného kuchynského náčinia. Bude to možno zvláštne, ale aj to bol dôvod, prečo som chcela mať otvorené police. Chcela som sa tešiť z kúskov, ktoré som si za tie roky kúpila, no ostali skryté v skrinkách a ja som sa z nich tešila iba keď som si na ne niekedy spomenula.
Poriadok: Policový systém umožňuje viac priestoru na organizovanie a aranžovanie vašich vecí. Keďže je všetko vidieť, núti nás, aby sme na policiach udržiavali poriadok. Aby hrnčeky neboli ledabolo naskladané na sebe, pozasúvané v rohoch, kde nie je žiaden prístup. Keď máte predmety na otvorených policiach, stávajú sa súčasťou vašich kuchynských dekorácii, a tým aj súčasťou vašej každodennej rutiny. To znamená, že si uvedomujete, kedy a ako ich používate, čím sa vám uľahčuje udržiavať poriadok v kuchyni. Na policiach máme iba taniere a poháre, ktoré používame denne, alebo skoro denne. Nestihne na ne preto sadať prach a aj keby som tam náhodou mala misku, ktorú by som využívala menej často, nevidím najmenší problém ju pred použitím jemne utrieť.
Prechod od skriniek na police nám poriadne prevetral zásoby potravy aj vecí. Bola som nútená spraviť veľkú revíziu toho čo máme, čo reálne využívame. Čo bolo staré a nepoužiteľné som vyhodila. Čo bolo možné použiť no nepáčilo sa mi to, som rozdelila na dve kôpky. Jednu som odniesla na svoj byt, kde z toho budem dokladať, keď sa niečo zničí. Druhá kôpka išla do KOLO, kde si niečo z nej nájdu noví majitelia, ktorým budú veci robiť radosť.
Jednoduchší prístup: Jednou z hlavných výhod otvorených polic je ich jednoduchší prístup. Vďaka tomu môžete ľahšie nájsť to, čo potrebujete, a nemusíte sa snažiť prekopať sa skrz množstvo iného náčinia, aby ste sa dostali k jednému konkrétnemu predmetu. Ja som na vrchné skrinky v podstate nedočiahla. Boli buď prázdne, alebo napratané vecami, ktoré sme k životu nepotrebovali. Odkedy máme police a regály, mám po ruke všetko čo potrebujem. V dolných skrinkách máme stále odložené hrnce, ktoré som pretriedila tiež. V rohových skrinkách máme zvyšné taniere, poháre a misky pre prípad, že k nám príde viac ľudí. Mám tam aj rôzne formy na pečenie, sušičku na ovocie a kadečo ďalšie, čo nevyužívame denne.
Zväčšenie priestoru: Nie je žiadným prekvapením, že sa vďaka policiam priestor v našej kuchyni prevzdušnil. Otvoril. Otvorené police v kuchyni pomáhajú vizuálne rozšíriť priestor kuchyne. Keď sú umiestnené správne, môžu vytvoriť ilúziu väčšej a vzdušnejšej kuchyne. Uložila som na ne aj izbovky, a tak to tam vyzerá teraz zivšie a veselšie. Ktovie, či sa vôbec rozhodneme regály nahradiť neskôr “kuchynskou vstavanou skriňou”. To je totiž náš plán, ale mňa ešte stále tá otvorenosť neomrzela. Police nad kuchynskou linkou však istotne ostanú, nech sa deje čokoľvek.
Nevýhody otvorených políc v kuchyni
Prach a mastnota: Otvorené police v kuchyni sú vystavené prachu, čo znamená, že ich je potrebné častejšie utierať, aby zostali čisté. Môže sa to zdať ako nevýhoda, ale ja radšej prach vidím, aby som ho upratala, ako žiť v predstave, že tu nič také nie je a na horných skrinkách budú z vrchnej strany také nánosy prachu, že sa mi z toho zatočí hlava. Reálne si položme otázku, ako často človek utiera prach na vrchných skrinkách? Ja sa priznám, že som ich neutierala ktovieako pravidelne. Prach tam bol, len som ho nevidela. Police pretriem raz dva častejšie a som si istá, že tu prach nie je.
Mastnota je už o čosi horšia. I keď úprimne sa priznám, že som si myslela, že ma bude trápiť viac. Na policiach pri sporáku máme dokonca aj knihy. Nemám pocit, že sú nejak znehodnotené, z času na čas ich pretriem a pohodička. Na maselničke, ktorú máme na polici tiež, pretože je krásna, ale nepraktická z času na čas vidím “usadenú mastnotu”. Stačí ju len umyť a je ako nová.
Vizuálny smog: Tak ako je veľmi jednoduché na policiach veci zorganizovať, tak je jednoduché ich aj preplniť. Ja sama sa na tie naše niekedy pozerám, či by nebolo fajn z nich niečo ubrať, mať tam toho menej. Inokedy sa mi páči tak ako to je. To čo je ešte OK a čo je už cez, je však veľmi individuálne. Dôležité je to, aby to bolo oku lahodiace hlavne pre toho, kto v domácnosti býva. Priznám sa, že mne je ozaj jedno, čo si kto o našej kuchyni myslí. Či sa niekomu otvorené police v kuchyni páčia alebo nie. A viem, že si myslí. Ak by som riešila pocity iných ľudí z našej kuchyne, tak by som nebola schopná napísať tento článok a ukazovať ju verejnosti. Lebo nech by bola akákoľvek, vždy by sa našiel niekto, komu by sa nepáčila. To viem istotne.
Ak túžite po zmene vo vašej domácnosti, nenechajte sa ovplyvniť tým, čo na to povedia ľudia. Ak chcete mať v strede obývačky vaňu, majte ju! 🙂 Ok, priznávam, nie je to podľa môjho gusta, ale pamätajte na to, že ja u vás doma nebývam.