Naša dovolenka v Grécku v Nea Kallikratia - Pažravo

by Daniela
10 mesiacov ago
255 Views

K moru sme sa chystali už dlho. Ja som sa chystala. Každý rok. Ako to už však býva, vždy bolo všetko iné dôležitejšie a ani náročná práca pána J. nám nehrala do karát. Tento rok som povedala, že už nech sa deje neviem čo, ale je mi to jedno, k moru ideme. Pretože som sa túžila vykúpať v mori. Pretože som chcela prsty zaboriť do teplého piesku. Pretože som chcela vidieť, ako sa z mora bude tešiť Lícnatka. Pretože som túžila po prvej rodinnej dovolenke pri mori. Ako vidíte, dôvodov nebolo vôbec málo.
Keďže ste sa veľa pýtali na veci okolo dovolenky v Grécku v Nea Kallikratia s dieťaťom na mojom instagrame, rozhodla som sa to spísať aj takto na blog. Ale píšem to aj sama pre seba. Nech si to môžem o pár rokov prečítať opäť a zaspomínať.

Prečítajte si aj článok o jednodňovom výlete do Bergama v Taliansku.

Letenky do Grécka

Pán J. prišiel najprv s tým, že našiel výhodné letenky do Turecka. Asi čakal moje ovácie, lebo sa ma snažil naozaj prekvapiť. Ale priznám sa, že Turecko ma vôbec nelákalo. Takže som na jeho informáciu o letenkách reagovala viac ako prekvapivo – chcela som počkať a premyslieť si to. Kto by to bol povedal, že to hneď nacíti, a tak v hľadaní pokračoval. Proste spriaznená duša 🙂 Nakoniec prišiel s tým, že našiel spiatočné letenky do Solúnu za približne 250eur pre nás troch priamo cez Ryanair. Kúpili sme si priority boarding, aby sme si kufre mohli zobrať so sebou hore a nemuseli čakať, kým ich vyberú z lietadla.

Ubytovanie v Grécku Nea Kallikratia

Ak ide o výber hotela alebo ubytovania v Grécku, zistili sme, že máme odlišné očakávania a každý mal iné priority. Ja som začala obzerať ponuku airbnb, pán J. obzeral hotely. Ja som chcela mať ubytovanie, v ktorom by som sa cítila fajn a on chcel za každú cenu hotelové raňajky. Priznám sa, že sa mi len veľmi ťažko lúčilo s predstavou, že sa neubytujeme v krásnom bambusovom hniezde, ktoré som našla 🙂 Pán J. navrhol hotel Aqua Mare Hotel v Nea Kalikratia.

Čítala som si kadejaké recenzie, pripravila som sa na všetko, pretože radšej som vždy príjemne prekvapená ako šokovaná a sklamaná. A aj teraz sa mi potvrdilo, že fotky sú fotky a realita je realita. Objednávku sme nakoniec s nimi urobili cez chat na ich stránke. Zaplatili sme zálohu 250eur s tým, že ak by sa aj niečo stalo a my by sme sa nemohli dostaviť, mohli by sme ju využiť inokedy. Toto znelo lákavo, i keď ja som tomu až tak neverila. Som však rada, že sme to nemuseli skúšať v praxi. Pán J. dookola opakoval, že v recenziách chvália raňajky 🙂 Jednoducho priority.

Vybavili sme si cez hotel aj transfer z letiska za 45 eur tam, 45 eur naspäť. Čakala som, že po nás príde nejaké ošemetné vozítko, ale bolo to krásne čisté voňavé auto, kde nám ponúkali vodu a cukríky. Cesta z letiska do hotela trvala do pol hodiny a pre Lícnatku mali pripravený aj sedák do auta.


Izbu sme dostali tú, ktorú som si vizualizovala a majú ju aj dosť nafotenú na webke 🙂 Taký ten námornícky štýl, ktorý síce nemusím, ale v porovnaní s inými na fotkách to bola výhra. Izba bola naozaj veľmi pekná, čistá. Horšie na tom bola kúpeľňa. Ale nič, čo by sme nevedeli prežiť. Dovolím si tvrdiť, že sme mali najkrajšiu terasu z hotela a s najlepším výhľadom, ktorým sa oháňali aj na webke.

Upozornenie pre tých, ktorí o tom netušia, v Grécku ale aj iných krajinách majú úzke odpadové rúry, preto sa použitý toaletný papier niekde hádže do koša vedľa a nesplachuje. Takéto informácie, či je to práve hotel tohto štýlu však na webstránke nenájdete. Ja o tom viem už z detstva, keď bola moja sestra na Malte a hovorila nám to, takže pre mňa to novinka nebola.


Hneď v prvé ráno nám do izby vpálila upratovačka, ktorá už o ôsmej začínala upratovať. Mala som pocit, že od zaklopania a otvorenia dverí ubehla iba sekunda, ale mohla som sa aj mýliť, pretože sme stále spali. Vždy, keď sme ju nasledujúce dni stretli, bola usmiata, veselá a dokonca sme mali pocit, že sa naučila aj to, ako sa Lícnatka volá. Na posteli jej nechávala cukríky a do tých vtipných hotelových uterákových inštalácií zapájala aj jej ružového zajka.

Jedlo v Grécku

Na jedlo v Grécku som sa tešila asi najviac. Už keď sme kúpili letenky, tak som sestre posielala hlasovky, ako sa najviac teším na jedlo a že som už ozaj asi stará, keď mám takéto priority. Raňajky v hoteli boli chutné, ale nepadala som z nich na zadok. Jednoducho taká klasika, ale žiaden wow efekt. I keď priznávam, chlebík vo vajíčku nás trochu prekvapil. Pre mňa však bolo najdôležitejšie, že tam mala čo jesť aj Lícnatka – palacinky, čokoládové guličky s mliekom, chlebík, bábovka, jogurt, ovocie… Ja som si najviac pochvaľovala olivy a šalát 🙂


Prekvapilo ma jedlo v reštauráciách – jeho množstvo a cena. V prvý deň sme mali veľké oči, tak sme si toho naobjednávali dosť a nedokázali sme to ani zjesť. Išla som si náš štýl, že som si objednala šalát a čakala, že to bude klasika ako tu – šalát pre jedného. Bola to však misa, z ktorej by sa najedli traja. Jedávali sme zväčša v reštauráciách pri mori, na plážach. Mňa bavilo, že sedíme v podstate na pláži, kde nikdy nikto nebol, Lícnatka sa hrala v mori, kým sme čakali na jedlo a celkovo to bola taká pohodička. Iba raz sme sa šli najesť do „centra“ a bola to veľká chyba. V menu mali aj obrázky, ktoré sa vôbec nezhodovali s reálnym jedlom. Vyzeralo to ako nejaká krčma, z ktorej odchádzate napáchnutí ako keby ste vyprážali 40 syrov naraz.

Jedávať pri mori, to je už iná káva. A po väčšine tam nikto nebol, alebo rodiny s deťmi, pretože sa tie podniky zapĺňali až ku večeru. Aj túto atmosféru zo svetielkami by som si rada vychutnala, ale nie sme zvyknutí jedávať večer o ôsmej. Takže sme to oželeli. Keď sme sa vrátili o siedmej večer z pláže na hotel, osprchovali sme sa a išli ešte na zmrzlinu.

Pláž v Nea Kallikratia

Informácie o plážach sme nikde veľmi nenašli. Na druhej strane sa nedá tvrdiť, že by sme ich aj urputne hľadali. Keď sme prišli do jednej časti s lehátkami, tak sme sa pýtali plavčíka aj ľudí, ktorí už na lehátkach boli, kde sa za ne platí. Žiadne info. Jednoducho si len sadnite a čakajte 🙂 Nakoniec sme zistili, že každá časť pláže s lehátkami patrí k podnikom, cez cestu. Takže ste si mohli objednať drink, keď k vám prišli a zvyčajne vám ho do hodiny či dvoch prieniesli 🙂 tam ma každý čas. My sme so sebou nemali slnečník, pretože sme šli lietadlom a neprišlo mi ok si ho tam kúpiť a následne sa ho tam nejak zbaviť, takže doobeda sme boli vždy na tých lehátkach s obsluhou, a potom podvečer, keď sme sa na pláž vrátili sme už boli iba tak na deke.

Pláž sa mi zdala najčistejšia v prvý deň. Ale možno to bol môj spomienkový optimizmus, neviem. Posledný deň som mala pocit, že vidím nejakú špinu všade. Nebudem normálna, veď to už vieme, ale mala som pocit, že potrebujem nájsť nejaké hrable, aby som pozbierala tie vyschnuté morské riasy, ktoré more vyplavilo 🙂 Ale v konečnom dôsledku to nebolo nič tragické, i keď áno, nebola to filmová pláž. My sme sa vracali na to isté miesto kvôli plavčíkovi. Lícnatku sme nainštruovali, že je tam na to, aby jej pomohol aj keby nás náhodou nevedela nájsť – čo sa samozrejme nestalo. Jednoducho dostala od nás info, že ak by niečo, tak je tam na to, aby jej pomohol.


V jeden deň prišla na pláž aj trieda gréckych školákov s učiteľmi a učiteľkami. Nešetrili nás 🙂 Ale nesťažovala som sa. Pre mňa bola zábava ich pozorovať. Dokonca viac učiteľky ako učiteľov. To aké sebavedomie z nich vyžarovalo, aj keď nemali miery ako v módnych časopisoch. Veľká inšpirácia pre mňa.

Detské parky a animátori v Nea Kallikratia

Úprimne sa priznám, že nie sme rodičia, ktorí by si vyberali miesta, ktoré navštívia s ohľadom na dieťa 🙂 Jednoducho vybrali sme lokalitu, hotel a až potom riešili nejaké detské vyžitie. Úplne rozumiem, ak je to pre niekoho vo výbere rozhodujúce. Ja som však vedela, že pre Lícnatku bude rozhodujúce more, že tam budeme tráviť najviac času a inú možnosť som si nepripúšťala. Príjemným prekvapením bol hotelový pes Orpehus, do ktorého sa Lícnatka zbláznila a zakaždým ho hladkala, keď sme ho stretli. Aj v centre mesta. A potešila sa aj tomu, keď sme v centre našli príjemný chládok pod stromami s detským ihriskom.

Z celej lokality Nea Kallikartia som mala pocit, že je to niečo skôr pre lokálnych ľudí. Žiaden luxusný rezort. Práve naopak… Neďaleko hotela škôlka, železiarstvo a googlemaps ukazoval aj cintorín. Preto tam neboli ani žiadny animátori ani nič podobné. Našim cieľom bolo stráviť dovolenku spoločne. Samozrejme, možno by nám padlo vhod, ak by sa Lícnatka zabavila s niekým iným, ale dávať ju v cudzine niekomu, koho nepoznáme, na to nemám odvahu.

Akú výbavu sme mali pre Lícnatku do mora, na pláž a na letisko či hotel?

Plavky, sandálky, klobúky, koleso, formičky do piesku sme mali z minulého roka a väčšina bola z eshopu littlehipstershop.sk. Doplnili sme iba dosku na plávanie, potápačske okuliare a pončo, z ktorého už vyrástla, tak sme zobrali rovnaké iba v inom čísle. Všetko potrebné nájdete na stránkach toho super obchodíku. Zbalila som aj dva wafflové uteráky od slovenskej značky vtacatko.sk a bol vo veru dobrý ťah. Lícnatka sa do nich utierala vždy, keď náhodou vyšla z mora.

Do lietadla som Lícnatke zobrala hovoriace pero Geniuso so slúchadlami, ktoré sa žiaľ neosvedčilo, pretože aj tak nič nepočula. To však nemení nič na tom, že tie knihy má rada a využíva ich dosť často. A ešte minihry značky Haba – ktoré som mala možnosť vyskúšať a bolo mi jasné, že sa pri nich zabaví. K tomu som pribalila ešte jednu kreatívnu sadu značky Janod – lepenie penových nálepiek. Odporúčam na cestovanie! Preložila som všetky nálepky aj predlohy do euroobalu, aby sme nemuseli ťahať krabicu a bolo. Všetko bolo z eshopu kidmania.sk.

Vždy keď sa niekam vyberieme, premýšľam, či sa tam chcem ešte niekedy vrátiť. Nie žeby som nemala chuť objavovať nové miesta. Kdeže. Len sa rada vraciam na miesta, ktoré sa nám už spájajú s nejakými zážitkami. Vrátila by som sa do Nea Kallikratia?

Jednoznačne áno. A pokojne aj do toho istého hotela. My sme si našu dovolenku užili. Nešli sme tam nič hodnotiť, mať vysoké nároky. Išli sme tam stráviť pohodový rodinný čas a to nám bolo dopriate. Aj keď sme sa s pánom J. zhodli, že dlhšie ako našich 7 dní, by sme tam v trojici už asi nedali, pretože nám už bolo trochu dlho. Lícnatku to ťahalo iba na pláž a prehovoriť ju na prechádzku bol jemný boj 🙂 Ale nerobili sme si kvôli tomu stresy… No na druhej strane priznávam, že ani vidieť viac z okolia by mi nevadilo. Tak ktovie, možno sa tam niekedy opäť vrátime…


PS: Lícnatka na dovolenke veľmi túžila hovoriť cudzím jazykom. Už keď sme sa stretli na letisku s taxikárom a prehodili pár viet, pýtala sa, čo sme povedali a ako sa čo povie. A to pokračovalo celú dovolenku! Chytala slovíčka, opakovala to, čo počula od nás. Opakovala od iných. Tešila sa, keď mohla vplávať na raňajky a všetkých pozdraviť, poďakovať. Už len kvôli tomu viem, že by sme s ňou mali viac cestovať. Angličtinu má v škôlke a aj keď počas roka som nejaké extra výsledky nevidela, dúfam, že to v nej bude pomaly rásť. A ja sa budem snažiť jej s tým pomáhať. Sľúbili sme si, že sa budeme spoločne učiť nejaký cudzí jazyk. Vybrala španielčinu. Tak hurá do toho a vidíme sa v Španielsku!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *