Do ktorého tímu prerábačov patríte vy? Snažíte sa prerobiť si veci sami alebo radšej zveríte veci do rúk niekomu inému? Pravdepodobne nemusím vysvetľovať, do ktorého tímu patríme my a je to všetkým jasné. Čo môžeme a zvládneme, prerábame, pretože nám to robí radosť. Učíme sa pri tom niečo nové a niekedy aj trocha ušetríme. Dôležité je však hlavne to, že to robíme radi, nie je to pre nás niečo, k čomu by sme sa museli premáhať. Verím však, že ak čítate tento článok, tak táto informácia pre vás vôbec nie je novinkou. Prerábkam a zmenám v kuchyni som sa tu už neraz venovala. Prečítajte si rovno o premaľovaní kuchynskej linky, alebo aj o tom, ako sme s touto zmenou spokojní po rokoch.
Sme jediní, ktorí nepotrebujú špajzu
Odvážne tvrdenie, ja viem. Špajza sa zíde každému, avšak nie za cenu toho, že bude priestor zmenšovať a zbytočne z neho ukrajovať viac než je treba. My sme špajzu mali, avšak zle riešenú. Vmestil sa do nej iba jeden jediný regál, niečo sme ukladali ešte na zem a to bolo všetko. Jedinou výhodou bolo, že sa dala zatvoriť, a tak sme sa mohli tváriť, že v nej nemáme neporiadok. Keď sme dvere zatvorili a otočili sa o 180 stupňov, privítala nás hneď chladnička. Takže presne to miesto, na ktorom sme stáli, bolo také hluché a nevyužité.
Ak nerátam, že som sa tam utekala skryť, keď som si chcela odlomiť z čokolády tak, aby to Lícnatka nevidela. Rozhodli sme sa, že v budúcnosti by sme pozdĺž celej steny – tam, kde bola komora, chceli kuchynskú skriňu/stenu/linku. Nuž volať to môžeme akokoľvek. Jednoducho, že tam raz dáme množstvo skriniek alebo akéhokoľvek úložného priestoru, ktoré budú súčasťou kuchynskej linky. Kým sa však k tomu dopracujeme, bude to zrejme pár rokov trvať. Zatiaľ sme to vyriešili inak.
Všetko sme trikrát premerali a v Ikei kúpili časti zostavy IVAR. Skladanie bolo veľmi jednoduché, dokonca som niečo poskladala aj ja a nenechala všetko na pána J. Áno, pre niekoho je extrém, že je tak veľmi vidieť čo všetko máme a kde. Mne sa však tento vidiecky štýl veľmi páči. Vôbec mi nevadí, že aj hostia vidia, čo kde máme. Veľa surovín máme v priehľadných nádobách, takže vždy presne viem, čo ešte potrebujeme dokúpiť. V Pepcu a Jysku som si kúpila košíky, do ktorých som vložila veci, ktoré som nechcela mať vyložené na polici.
Konečne som si na police mohla vyložiť aj svoje milované izbovky a celá tá otvorenosť nás príjemne núti k tomu, aby sme sa snažili všetko udržiavať upratané. Aj keď priznávam, že pre mnohých už iba pohľad na regály môže byť veľký chaos. A ja si tam ešte veselo nechám zavesené vianočné svetielka s vianočnou hviezdou 🙂
Čo s pokazeným podlahovým kúrením?
Jedného dňa sme sa rozhodli, že dáme dole plechové cedule zo steny. A skončilo to tým, že sme začali búrať 🙂 To sme my, buď všetko alebo nič. Zbúrali sme celú špajzu a začali s vyberaním dlažby. Toto bolo hlavný spúšťač – podlahové kúrenie v kuchyni prestalo fungovať, takže tak či tak by prišlo na nejaké práce. Rozhodli, že rovno zmeníme celú dlažbu. Mnoho ľudí zaujímalo, ako položíme novú dlažbu pod kuchynskú linku. Bola to mravenčia práca, ktorá bola na pleciach pána J. Ja som rozbíjala starú dlažbu. Išlo sa postupne, nerobili sme všetko naraz, presne tak sme dávali dole aj „nožičky“ z dolných skriniek. Vždy tak, aby susedné skrinky stáli pevne. Samozrejme sme obsah skriniek vyberali, aby boli čo najľahšie, keďže boli bez nožičiek a držali len prilepené na kuchynskej doske. Posledný rad dlažby je však nedokončený. Pán J. nemá ruky ako Saxana, tak sme si povedali, že to tam dorobí, keď budeme meniť kuchynskú linku za novú (dlažbu máme odloženú 🙂
Staré podlahové kúrenie ostalo na svojom mieste
Keď som si predstavovala, ako meníme podlahové kúrenie, už som videla všetky tie brúsne stroje, vďaka ktorým sa dostaneme až k hrubým trúbkam, aby sme ich vybrali a nahradili novými. Tie trúbky som si pamätala odkedy si moji rodičia dávali podlahové kúrenie a kričali po nás, že za žiadnu cenu nemôžeme na nejakú trúbku stúpiť. Zavolali sme si firmu, ktorá robila prvé podlahové kúrenie a po dlhom rozhovore sme dospeli do bodu, keď sme sa rozhodli, že zvolíme vykurovaciu rohož, ktorá je podstatne tenšia a nebolo nutné vyberať pokazené kúrenie von. Stačilo jednoducho nalepiť vykurovaciu sieť, na ktorú sme nalepili novú dlažbu. Samozrejme po odstránení starej dlažby bolo nutné zbrúsiť staré lepidlo, z toho bol najväčší neporiadok.
Všetko to šlo veľmi rýchlo, ale to vďaka tomu, že pána J. tieto veci bavia a je naozaj šikovný. Po tom, čo spravil novú dlažbu v kuchyni, dostal chuť zmeniť aj tú na chodbe, takže hneď pokračoval aj tam. Na chodbe sme podlahové kúrenie našťastie meniť nemuseli, preto tam dával o čosi viac lepidla, aby boli dlažby v oboch miestnostiach v približne rovnakej výške.
Menili sme aj rozloženie spotrebičov. Vybrali sme lepšie miesto pre chladničku. Momentálne je na mieste, kde bola špajza a pravdepodobne tam ostane už navždy i keď neviem, či to nie je príliš odvážne tvrdenie vzhľadom na to, ako často vecí u nás doma meníme. A keďže sme odstránili aj skrinku, v ktorej sme mali vstavanú mikrovlnku, museli sme jej nájsť nové miesto. Ak by to bolo na mne, tak ju odstránime z našej domácnosti hneď.
Vrchné skrinky sme nahradili policami a pridali množstvo regálov
To prečo sme sa rozhodli pre otvorené polici v kuchyni som vám zhrnula v samostatnom článku, pretože mnoho ľudí vníma všeobecne police ako strašiak. Ja vám chcem zhrnúť výhody a nevýhody, ktoré sme si všimli my, keďže police už máme niekoľko mesiacov a myslím si, že už to vieme objektívne zhrnúť.
Najväčší problém po prerábaní akéhokoľvek miesta v dome je pre mňa ten, ktorý nájdete v tomto videu 🙂