O mne…

„Milujem svoju rodinu, nášho psa a čokoládu. Veľa čokolády. Neviem ísť proti smeru šípok, neplávam tam, kde nedočiahnem na dno  a neviem povedať anglicky abecedu. Nepijem kávu a  na vysokej škole som začala piť. Čaj. Skočila som z mosta, z minúty na minútu som sa rozhodla letieť helikoptérou, ale bojím sa pavúkov.

Mám rada vôňu jesene a som posadnutá Vianocami. Som materialistka s potrebou zhromažďovať si spomienkové veci. Oddychujem pri počúvaní Rammsteinu i Backstreet boys. Nejem veľa mäsa a mám triašku, keď vidím zárodok vo vajíčku… Taká jednoducho som.“

..“

Napísali o mne:

Startitup.sk – Daniela šije autentické vrecká, od ostatných výrobcov sa líši jednou špecialitou

Ecoholding.sk –  V rozhovore nám Daniela, východniarka žijúca v Bratislave prezradí čosi viac o pažravých vreckách.

Ženuškáreň.sk – Materstvo. Veľký rozhovor s mamičkami, ktoré sledujete na Instagrame.

A na dlhšie čítanie… Som…

… východniarka žijúca v Bratislave už nejaký ten rok a neskutočne ma vedia rozčúliť akékoľvek poznámky na východniarov alebo naopak bratislavčanov. Tieto žabomyšie vojny nedokážem pochopiť a myslím si, že to kde sme sa narodili nie je zárukou toho, či sme lepší alebo horší ľudia. Vyrastala som na dedine a zažila jedno nádherné bezstarostné detstvo práve vďaka rodine a kamarátom. S nimi som liezla po stromoch, kanáloch, či sa hrala na policajtov a zločincov. So sesternicou sme pravidelne počas letných prázdnin pásli dve biele kozy, zbierali vajíčka a najväčšou zábavou bolo chodenie v potoku proti prúdu. Nič by som nemenila a bola by som šťastná, ak by som aspoň kúsok môjho detstva mohla dožičiť aj našej dcére.

Asi sa to aj bojím napísať, ale študovala som žurnalistiku a masmediálne štúdia. Strach mám práve kvôli gramatike, ktorú si aj týmto blogom oprašujem. 6 rokov vo firme, kde je oficiálnym jazykom angličtina na mne zanechalo stopy… Nevadí mi, ak mi niekto napíše, že som niekde spravila chybu, práve naopak. Sama neznášam „zahajovanie“ letnej sezóny. Podľa mňa mám problém aj s hovoreným slovom. Kým som pracovala, tak sa mi pod jazyk plietli anglické výrazy a teraz je moja slovná zásoba obmedzená zväčša na „ako robí prasa? Prasa robí kroch kroch“. Do budúcna by som však na tom chcela o čosi viac popracovať. Najlepšie skôr ako keď sa Lícnatka začne účiť čítať. Pri najhoršom sa budem učiť s ňou. O to horšie, že žurnalistiku som šla študovať s tým, že chcem neskôr pracovať v rádiu.

Rádio sa nevydarilo asi kvôli tomu, že som sa o to ani nijak špeciálne nepokúšala a z mojej pasivity sa žiadne rádiové ovocie neurodilo. Ale všetko zlé je na niečo dobré a ja som objavila čaro marketingu. V práci som dostala toľko priestoru, že som sa tam začala venovať tvorbe webstránok a dostala som šancu viesť „svojich ľudí“ nielen na Slovensku. Tvorbe webiek sa venujem aj teraz, keďže mám celotýždňový home office vďaka Lícnatke. I keď v podstatne menšej miere… Raz sa k tomu verím vrátim naplno.

Vydala som sa pred dvomi rokmi za pána J. a mám pocit, že je to už celá večnosť. Možno preto, že sme spolu začali žiť už po troch mesiacoch randenia. Po roku k nám pribudla fenka Ostružina – má aj svoje reálne meno, ale na blogu a sociálnych sieťach ju volám takto. Rovnako ako našu Lícnatku. Prvotne som si myslela, že Lícnatka je nejaký druh ryby, netuším prečo. Ale naše dieťa som tak začala volať na základe jej plných líčok. Nič iné za tým nehľadajte.

Inak mám niečo cez 30. Rada pečiem sladké, ale nemám pre koho, pretože pán J. radšej slané. Šijem pažravé vrecká nielen pre seba, ale hlavne pre vás, aby sme aspoň troška znížili používanie plastov na našej planéte, pretože si musíme zapísať za uši, že žiadna Planéta B neexistuje.

Píšem si na tejto webke nejaké články a dlho som sa zmierovala s tým, že to niektorí volajú blog. Dnes ju tak volám už aj ja a ďakujem vám za každý jeden prečítaný článok, komentár tu alebo aj na instagrame či facebooku. Práve tam sledujete môj každodenný život vo veľmi hojnom počte – aspoň pre mňa hojnom.
Ďakujem, že mi píšete nápady o čom mám písať a že mi dávať spätnú väzbu každý jeden deň.

Vaša Daniela