Výlet na strednom Slovensku - Chaty Urbanove sestry - Pažravo

by Daniela
1 mesiac ago
193 Views

Tipy na výlety u mňa veľmi nenájdete, ale to ste si už asi všimli. S pánom J. sme totiž neboli nikdy na dovolenke/predĺženom víkende za tých 5 rokov, čo sme spolu. Spoznali sme sa v čase, keď som si kupovala byt, nasťahovali sme sa do jeho domu, v ktorom nikdy nebýval… Neskôr som si kúpila auto, takže som peniaze opäť investovala do niečoho materiálneho a v čase, keď som ja ísť na dovolenku chcela, pán J. na ňu ísť kvôli svojej práci nemohol. Potom sme si zadovážili Ostružinu a s ňou sme sa už „odsúdili“ na to, že sa na dovolenku tak skoro nedostaneme, pretože sme vedeli, že sa nám o ňu nebude mať kto postarať. Neľutujeme to však 🙂 Samozrejme, na dovolenku sa dá ísť aj so psíkom, no zanedbali sme to v začiatkoch a Ostružina na to nie je zvyknutá a je to aj o nejakej našej pohodlnosti… Okrem toho všetkého som bola zvyknutá chodiť vždy, keď sme mali pár dní voľna alebo dovolenky k mojim rodičom na východ, keďže sme od seba tak ďaleko.

Keď k nám prišla Lícnatka, sľúbili sme si, že sa jej budeme snažiť ukazovať svet. Ok, sľúbili sme si, že začneme Slovenskom. Jednodňové výlety som tu nikdy neopisovala, pretože to sú také klasiky, ktoré nájdete na blogoch viacerých slovenských blogeriek. Dokonca si ani nevešiam fotky z tých miest na instagram, pretože mám pocit, že je to celé také na jedno kopyto. Pred pár mesiacmi som však na instagrame našla Chaty Urbanove Sestry a na prvý pohľad som sa zamilovala. Aj preto, že sa mi štýl tých chatiek neskutočne páčil a na strane druhej som mala pocit, že je to neopozerané a nové. Dovtedy som totiž nevedela o nikom, kto tam bol. Samozrejme, ako to už býva, bol to instaspot pre nejakých blogerov, ale neboli to tí, ktorých sledujem a vďaka tomu som mala pocit, že je to naozaj neopozeraná oáza pokoja a oddychu.

Keďže sa nám nepodarilo nikam ísť cez leto

Pretože pán J. mal opäť veľa práce a v septembri som mala zase ja svoje aktivity s konferenciou, rozhodli sme sa, že niekam pôjdeme v októbri. Ak sledujete môj instagram, tak viete, že som hromžila na ubytovanie, ktoré zarezervoval pán J. na jeden víkend, ktorí sme si spoločne už dávno určili. Nechcem znieť neúctivo, ale po tom čo som mala v hlave Urbanove sestry, bola latka u mňa veľmi vysoko a keď som zbadala ubytovanie v Banskej Štiavnici, ktoré vybral pán J., moje oči zaplakali. Nemal to jednoduché, rozpočet obmedzený a k tomu to nemala byť iba jedna izba, keďže Lícnatka zaspáva sama a ak by sme v tej izbe boli s ňou, tak už o siedmej by sme museli ležať v posteli 🙂 Našiel niečo, čo malo tri hviezdy, ale vraj veľmi pozitívne hodnotenia. Mne stačilo, že som videla čierny kožený gauč a nejaké vypreparované zvieratá na stenách a hneď som tomu dala maximálne jednu malú hviezdičku. Keď som sa ho opýtala, čo bolo jeho hlavné kritérium, priznal, že hotelové raňajky 🙂

A to teda nebol dôvod, ktorý by ma presvedčil, aby sme si šli schrupnúť medzi vypreparovanú ZOO. Povedala som mu na rovinu, že z toho ubytovania mám skôr negatívne pocity a že nie som v pohode ani s tým, že nám Ostružinu budú musieť strážiť jeho rodičia. V posledný deň, keď to bolo možné zrušiť, náš pobyt stornoval a súhlasil, aby som skúsila napísať Lucke z Urbanových sestier. A klaplo to!

Na ich stránke si môžete pozrieť, ktoré termíny sú stále voľné a ktoré sú obsadené, zároveň tam nájdete viac detailov o troch chatkách, ktoré sú k dispozícii. My sme si rezervovali Chatu 1 – Roztancovanú vílu Horehronia. Na ich webstránke sa píše: „Kombinácia prírodných materiálov, ručnej práce, zemitých farieb s nádychom starého no pôvabom moderného. Chata 1 je práve pre tých, ktorí sa radi zabalia do deky, pri teplom čaji a praskajúcom ohni si užívajú každý okamih.“ A ja nemôžem inak, iba súhlasiť. Aj teraz tento článok píšem s čajom a dekou. Pánovi J. som hneď zvestovala, že toto je presne štýl interiéru, ktorý sa mi páči a že tam potrebujem ísť. Majiteľka Lucia pôsobí v cestovnom ruchu už dlhšie a bolo to cítiť na každom kúsku chatky. Tá naša bola zariadená naozaj zaujímavo s extra zmyslom pre detail a doladenie.
Chata 2 je podľa mňa zariadená tak mužsky, industriálne a Chata 3 je čistý folklór, aspoň tak to vnímam ja. A ak by sme tam mali ísť niekedy opäť, tak ja zase len do 1, lebo do nej som sa zamilovala 😀 Vám sa však možno bude páčiť iná chatka, tak mrknite ich fotky. A aj tie moje, ktoré sú nižšie.

Poloha chatiek je naozaj na skok od svahu, kde sa počas zimy – ak je sneh – dá lyžovať a ak nie je, tak sa tam pasú kravy. Ja sa netajím tým, že som z dediny, ale niečo také čarovné som naozaj dávno nevidela. Ak vôbec. Zvonce kráv sa krásne niesli celým kopcom a do chatky ich bolo počuť aj keď boli na jeho vrchole. Nad tým sme sa s pánom J. naozaj rozplývali a Lícnatka výskala šťastím, že vidí kravu 😀 V lete to musí byť naozaj parádne, budiť sa na zvuk zvoncov. V chatke je 6 miest na spanie, v každej izbe sú dve postele a ak potrebujete, tak je možnosť pridať aj detskú postieľku. Všetky izby sa nachádzajú na poschodí a na prízemí je kuchyňa spojená s obývačkou, kúpeľňa, wc a technická miestnosť.

Chatky sú relatívne blízko pri sebe, my sme tam však boli jediní v tom čase. Každá chatka ma „terasku“, kam sme si mohli vyniesť nábytok na sedenie a je tam aj prístrešok a ohnisko na grilovanie. Pozemok má síce oplotenie, no nie je je to taký plot, ktorý zabezpečí, že nikto von nevybehne, alebo naopak nevbehne dnu. Ráno sme preto načapali Ostružinu, ako sleduje za oknom nejakého psíka. Zariadenie chatky je naozaj na výbornú, nemyslí teraz poháre, či taniere, ale aj také drobnosti, ako sú čistiace tampóny, uteráky, či dokonca rôzne veci na jedenie ako čaje, olej, cestoviny…
Mne tam chýbala iba jedna jediná vec – vysávač. A aj to iba kvôli tomu, že s nami bola Ostružina, takže chlpov tam bolo naozaj veľa, za čo som sa veľmi hanbila. Ja doma vysávam denne, niekedy aj dvakrát, lebo dieťa, pes a moja záľuba šiť je extrémne silná kombinácia a bez vysávača by bola naša domácnosť stratená. Snažila som sa tie chlpy aspoň pozametať, ale myslím si, že si Lucia pri upratovaní chatky mohla bez tak vyrobiť z chĺpov malé šteniatko. O to viac mi to bolo ľúto, pretože chatka je krásne nová, čistá voňavá.

Majiteľka Lucka je veľmi milá a ústretová osoba.

Už keď som si s ňou písala na instagrame, tak som z nej mala iba pozitívny pocit a to sa mi potvrdilo hneď ako sme prišli. Čakala nás, dokonca nás na stole čakalo pripravené ovocie a domáci lekvár s chlebom a vianočkou! Padla mi sánka… Ukázala nám, kde máme separovať odpad a aj poradila, kam sa v okolí vybrať. Majitelia nebývajú v Čiernom Balogu, ale keďže žijeme v smart dobe, kúrenie a kadejaké alarmy ovládajú cez appku v mobile, takže ak by vám bola zima, stačí im napísať. My sme našťastie nič také riešiť nemuseli a pobyt sme si veľmi užili.

Lícnatka nemala najmenší problém s novým prostredím, s „cudzou“ postieľkou ani so zaspávaním. Najviac stresov mala Ostružina, ale s tým sme aj rátali… Nie je to šteňa, ktoré v strese rozhrýzie kadečo, no je to fenka, ktorá cíti kadejaké pachy a ja som sa jej ani nečudovala, že bola zo všetkého nervózna i keď sme robili maximum, aby sa tam cítila ako doma. My sme sa tam tak naozaj cítili.

Nielen na stránke ale aj v „brožúrke“, ktorá je predpokladám v každej chatke nájdete tipy na výlety v okolí. My sme už nestihli Čiernohorskú železnicu a už len kvôli nej by sme sa tam niekedy chceli vrátiť. Prišli sme tam začiatkom októbra, takže ani letná ani zimná sezóna. Nie všetky aktivity zo zoznamu sú súce na čas strávený s dieťaťom, so psom… Ale výlet to Lesníckeho skanzenu, ktorý bol naozaj neďaleko – cez kopec, 10 minút autom sme si naozaj užili. Keďže sme tam išli v pondelok ráno, nebol tam nikto a možno aj kvôli tomu som z toho mala zmiešané pocity. Šli sme tam náučným chodníčkom, ktorý bol v lese, našťastie počuli sme autá, ale v podstate sme netušili, kde sa chodník končí, ani to aký je dlhý. Niekde po 15 minútach chôdze tempom našej Lícnatky, mi napadlo, či tam nie sú medvede a už bolo po zábave 😀 Zakaždým, keď sa niekde niečo šuchlo som zbystrila pozornosť a spoliehala sa na to, že Ostružina by nás zachránila… alebo by sa aspoň obetovala… alebo niečo. No našťastie neskôr sme došli na miesto ďalšieho zábavného náučného chodníka pre deti a odtiaľ sme sa už vracali trasou popri ceste, ktorá bola tiež plná zaujímavých vecí. Znak, že to bavilo nielen nás, ale aj Lícnatku bol fakt, že sa nepýtala na ruky. My kočiar používame minimálne, nemáme ani nosič či šatku, takže v podstate celý čas išla po vlastných a stále mala energiu.

Čo jesť?

Pýtali ste sa, či je možnosť sa tam niekde najesť, keďže na dovolenke sa chce málokom variť. Pod chatkami je koliba, ktorá je otvorená iba na pár hodín – aspoň v tom čase a dva kilometre od chatky je napríklad pizzéria či obchod, takže od hladu by ste tam istotne nezomreli. My sme s boli najesť v Kolibe Vydrovo, kam sme mohli v pohode aj s Ostružinou. Sadli sme si medzi pravidelných „štamgastov“, lesníkov ktorí tam pracujú a ja som na chvíľu mala pocit, že som doma na východe. Bolo to tam také rodinné, také pohodové a veselé. Lícnatka ochutnala pirohy a užívala si to s nami. Dokonca sa tam s pánom J. a našim kamarátom na ďalší deň vrátila opäť a prešla si trasu znova. Prostredie nielen v okolí chatky, ale celkovo tej oblasti je naozaj čarovné. My sme nepotrebovali zvlášť aktivity, nás bavia aj obyčajné prechádzky po poli, po Balogu… Ak sú však deti staršie, tak asi potrebujú viac zábavy a rôznych aktivít, ktoré tam istotne nájdete.

Ja budem iba rada, keď sa nám niekedy podarí vrátiť, ešte aspoň raz si oddýchnuť na takom nádhernom a čarovnom mieste. Na tom sme sa už s pánom J. zhodli. Dokonca aj stráviť Vianoce práve v Chatke 1 musí byť naozaj neopakovateľné. Našťastie už je vraj obsadená 😀 V lete sme tam však snáď opäť a užijeme si letné aktivity v okolí.

Ak sa rozhodnete Chaty Urbanove Sestry navštíviť, dajte mi vedieť, ako sa vám tam páčilo 🙂

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *