Učiaca veža - Pažravo

by Daniela
2 mesiace ago
75 Views

Tento článok o učiacej veži som plánovala od polky januára. Vtedy som ho totiž začala písať a vraciam sa k nemu teraz po „pár“ mesiacoch. Napísala by som, že som si nechala čas na poriadne otestovanie, ale faktom je, že na to len nebol čas. Ako bezdetná som o učiacej veži počula prvýkrát od sestry, ktorá ju kúpila svojej dcérke a veľmi si ju chválila, pretože mala vďaka nej väčšiu voľnosť pri varení. Keď som neterku videla na fotkách, ako vďaka nej dokáže sestre pri varení asistovať, hneď som vedela, že raz budem mať pre svoje dieťa rovnakého pomocníka.
Pre tých, ktorí stále neviete, čo učiaca veža je, tak je to „stolička“, na ktorej dieťa stojí napríklad pri linke a môžete spolu robiť rôzne domáce práce. Nemusíte mať dieťa položené na linke a nonstop striehnuť, či sa mu náhodou neuráči spadnúť z nej. To bol hlavný dôvod, prečo som učiacu vežu chcela aj k nám domov.
Vygooglila som si aj možnosti vytvorenia si vlastnej veže, pretože druhé meno pána J. je MacGyver, no keďže z časových dôvodov by ju vyrobiť nestihol hádam ani doteraz, rozhodli sme sa, že ju objednáme.
Na internete však nájdete aj možnosť, ako si učiacu vežu vyrobíte doma z dvoch kusov nábytku z Ikei. Ale keďže som nikdy takú vežu nevidela naživo, neskúšala jej stabilitu, my sme sa rozhodli, že radšej tie peniaze investujeme do kvalitnej práce niekoho iného a budeme mať vyrobenú vežu k výške našej linky. Sama mám rada rôzne DIY projekty, no ak ide o bezpečie našej dcéry, tak v tom dokážem byť dosť nekompromisná 🙂

Netvrdím, že som nejak extra dlho hľadala, či googlila, kde si vežu objednám, no prvotná myšlienka bola, aby sa dala zložiť a použiť aj ako stolček. Ak si pamätáte retro drevené jedálenské stoličky, na ktorých bola odchovaná moja generácia a asi aj dve pred a po, tak viete, čo myslím, ak nie, tak tu máte malú pripomienku. Sama som prekvapená, že sa ešte vyrábajú. My sme krvopotne reparovali tú v ktorej som sedela ešte ako dieťa aj ja 😀

Najviac sa mi páčila práve táto veža z interiernamieru.sk, ktorá spĺňala skoro všetky moje kritéria až na jedno. Vežu som objednávala niekedy okolo 20teho novembra 2018 a keď som ich kontaktovala, povedali mi, že mi ju vedia vyrobiť až po novom roku. Mne sa však nechcelo čakať, pretože som sa už videla ako s Lícnatkou pečiem vianočné koláče.

Keďže moja sestra objednávala v tom čase vežu pre nášho synovca zo stránky, ktorá už žiaľ neexistuje, rozhodla som sa aj ja, že ju objednám odtiaľ, pretože doba dodania bola stále pred Vianocami. Pánovi stačilo poslať výšku našej linky a farbu, ktorú sme si vybrali. Keďže dizajnérom našej kuchyne bol pán Nevkus, vybrali sme si čisto bielu farbu, lebo ju máme radi, alebo teda ja ju mám rada, pánovi J. to bolo jedno 🙂 a aj preto, že sa hodí takmer ku všetkému i keď je v podstate nepraktická, lebo sa rýchlo zašpiní.

A tak sme niekoľko týždňov čakali na vežu až kým mi pán ktorý ju mal vyrobiť, týždeň pred Vianocami nezavolal, že veža nebude, ale že ju sám osobne privezie po sviatkoch. Spýtala som sa ho, či stíha aspoň tú, ktorú objednala už skôr moja sestra a potvrdil mi, že tú istotne stíha. Mal to byť vianočný darček, tak sme boli rady, že ju teda stihne. V piatok pred Vianocami napísal sestre sms, že žiaľ vežu nestihol vyrobiť. A tak sa začala sága naťahovania sa o dve učiacie veže. Aby som vás tu neotravovala smskami, ktoré mi pán poslal, tak vám to napíšem úplne v skratke – učiaca veža je super, ale ak si ju chcete zadovážiť, vyberte si zodpovednejšieho dodávateľa. Veža sa k nám dostala niekedy v januári i keď už bola zaplatená od novembra, sama som musela pána žiadať, aby nám ju už konečne dodal. Pán naďalej veže vyrába…

Ak ide o samotnú vežu, tak bola spracovaná super, ak by som ju vyumývala, tak vyzerá ešte dnes ako nová, a to ju používame každý deň. 🙂
Viem, že niekto povie, že je to iba ďalší výdobytok dnešnej doby, že niekto za zaobišiel bez učiacej veže, no tu vám prinášam pár dôvodov, prečo by mala byť veža súčasťou vašej domácnosti.

Akákoľvek príprava jedla je jednoduchšia.

Pamätám si, že naša mamina nás z kuchyne vždy skôr vyháňala, pretože sme sa jej motali pod nohami a ona si nemohla v pokoji nič nakrájať, či nebodaj aj niečo uvariť. Ja som tomu chcela pri Lícnatke predísť. A je celkom zábavné ako rýchlo si zvykla pomáhať mi pri chystaní niečoho na jedenie. Bežne mi podáva rôzne suroviny, a tým sa aj učí, čo je čo, čo sa dá jesť hneď a čo nie a tak ďalej. Samozrejmosťou je, že ak máte doma vežu, musíte si viac striehnuť, čo sa na vašej linke nachádza. Nnapríklad také nože musia ísť z dosahu. Logicky. Nám to chvíľku trvalo, priznám sa.

Príprava čohokoľvek je jednoduchšia.

Dnes som čistila rakytník a Lícnatka si pritiahla vežu, vyliezla na ňu a horlivo mi asistovala. Minule sme takto spoločne presádzali sukulenty a chystám sa, že pred Vianocami to bude ešte väčšia paráda pri pečení medovníkov.  Keď som bola s malou u mojich rodičov, kde veža nie je, veľmi nám chýbala. Lícnatke som síce dovolila postaviť sa aj na stoličku, ktorá bola prisunutá k linke, no mala som pocit, že sa od nej nemôžem ani na chvíľu pohnúť, pretože sa zabudne a skončí na zemi. Doma s týmto problém nemáme, viem, že je vo veži v bezpečí, že z nej vie hocikedy sama vyliezť a aj do nej sama vliezť. Podľa toho, ako sama uzná za vhodné.

Umývanie rúk je jednoduchšie.

 

Vytvoriť u detí návyk, aby si šli dobrovoľne umývať ruky je niekedy veľmi náročné. Ja sa im ani nečudujem, sama sa s ňou niekedy naťahujem, keď sa jej snažím umyť ruky niekde, kde veža nie je. Držím ju podľa mňa tak pevne a na nič, že ju to možno aj bolí. Niekedy ju nechám sadnúť si na umývadlo, o ktoré sa potom bojím, že padne 😀 takže práve v týchto chvíľach mám v hlave obrázok veže, s ktorou ide umývanie rúk s úplnou ľahkosťou a ja iba čakám, kedy Lícnatka sama dočiahne na batériu a nebude potrebovať moju asistenciu pri zapínaní vodovodného kohútika.

Komunikácia je jednoduchšia.

Vysokí ľudia toto asi nikdy nepochopia, ale ja – iba 163 centimetrová – chápem aj tento pohľad. Často sa s pánom J. v kuchyni rozprávame o kadečom. Lícnatka zvykla pobehovať niekde medzi nami a snažila sa upútať na seba pozornosť, aby sme ju zobrali na ruky a bola na našej úrovni a aby mala pocit, že sa zapája do diskusie. Odkedy máme vežu, tak aj tento problém akosi zmizol. Verím, že jej to pomáha byť plnohodnotným členom našej rodiny, pretože keď je na veži, tak je oveľa vyššie, i keď stále nie tak vysoko, aby sme boli narovnako, no stále je to super, keď môže takto zmeniť perspektívu.

Sebavedomie dieťaťa sa zvýši.

Ok, priznávam, že Lícnatke neviem čítať myšlienky, ale svoje dieťa si poznám. Odkedy máme doma vežu, tak sa podľa mňa cíti byť rovnocennejším členom rodiny. Aby ste ma chápali správne – ak ju poprosím, aby niečo odniesla do kuchyne, tak to neskončí na podlahe, ale teší sa, že to môže ona sama vyložiť na linku, že to môže sama odložiť na miesto, kam to patrí, alebo naopak že po niečo z linky môže ísť ona sama a tak sa zapojiť do chodu našej domácnosti.

Samozrejme viem, že veža je finančne náročnejšia, ale popravde ja som naozaj o čosi pokojnejšia, že sa používa na to, na čo je stvorená. Že sme nespájali dva kusy nábytku, ktoré na to ani určené nie sú. Je to aj kúsok, ktorý sa v priestore iba tak nestratí, práve naopak, je to dosť výrazný prvok 🙂 Ale nám osobne to nevadí, máme tu oveľa viac zbytočnejších vecí, ktoré tu zavadzajú. Neľutujem preto ani jeden cent, a ak kúpu veže zvažujete, neváhajte ani minútku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *