Skús mi to povedať do očí - Pažravo

by Daniela
7 mesiacov ago
347 Views

„Hrozné náušnice, ešte hroznejšia modelka. Pri všetkej úcte, nemáte ani kus chochmesu. Sama píšte, že nie ste so sebou spokojná a máte pravdu, akurát nezvládate kritiku. Ste zakomplexovaná, stále je od vás krajšia, múdrejšia, šikovnejšia, ale vy to nepripustíte. Na čo sa tu vystavujete, nie každému sa páčite.“
renata122@centrum.sk

 

„Skutočne už tie hand šmejdy zaplavili celý trh, kopa zbytočností a odpadu. Žena je krásna aj bez tých zbytočností a niekomu nepomôžu ani od najvychytenejšej dizajnérky, všakže… “ 
katkakatka@gmail.com

 

„Aj my sme s deťmi trávili čas, kresli si, robili masky na karneval… Hrali futbal, sánkovali, stavali snehuliakov, štrikovali papučky a čiapky… Ale súkromne. Naše šťastie bolo len naše. Ale vy robíte všetko iba pre sociálne siete, instagram. Šťastní ste len s ním. Bez neho ste nikým a ničím. Smutné, veľmi smutné, že si nestrážite súkromie a nazývate svoje krásne dieťa hocijakými sprostými menami len, aby ste boli in na instagrame. Chorá doba, chorá generácia. 

„Tak predsa som vás donútila rozmýšlať nad tým menom. Aj keď sa tvárite a chcete si nahovoriť a aj tie vaše super mamy, že je to v poriadku. Verte mi, nie je vôbec. Nemám v úmysle vás urážať, máte skutočne nádhernú dcéru a myslím si, že ste jej aj pri krste dali nejaké pekné meno, ktoré neviem kvôli čomu nepoužívate. To dieťa si to fakt nezaslúži,, čo keď ju tak budú volať deti v škole. Myslím, že bude smutná. Prepáčte, musela som vám to napísať, neverte tým komentárom. Svet je falošný.“

„Ale na vás sa nepodobá našťastie, aj keď je to krásne bábo.“

„Hlúpe ste, aj ostanete.
astra1333

 

„Robiť raňajky pre Instagram. Chorá doba, dnešnej doby.“

„Tvárite sa, že vám nič nevadí, ale keď vám človek napíše svoj názor, idete sa potrhať, že iba ten váš je správny. Tak ste najlepšia, najideálnejšia, najšikovnejšia, najkrajšia, robíte najlepšie raňajky – to už sa vám bude páčiť. Proste ste in, naj. Hahaha“
Júlia Malá

Viete, čo všetko mali tieto 4 osoby spoločné okrem toho, že som ich hejty musela gramaticky opraviť, pretože by sa vám z tých chýb v originálnom znení točila hlava? Nie, nie je to fakt, že sú negatívne a v istom zmysle veľmi neslušné. Je to o inom. Všetky sú písané anonymne, z profilov alebo emailových adries, ktoré nikde inde nefigurujú. Nie sú k nim pripojené reálne fotky ani mená.

Nikdy som nemala problém s komunikáciou, rada spoznávam nových ľudí, rada si s nimi aj píšem. Aj práve to bol dôvod, prečo som si na instagrame založila verejný účet a píšem aj tento blog. Verejne a dobrovoľne ukazujem časť svojho súkromia s vedomím, že si naň budú ľudia vytvárať názor. Vedela som, že sa to nebude páčiť všetkým, ale vychádzala som z predpokladu, že budem komunikovať na úrovni s normálnymi ľuďmi. Aj keď budu naše názory rozdielne, budeme sa k sebe stále správať úctivo. Pretože tak ma vychovali – byť slušnou, no nehanbiť sa povedať si svoj názor. Naivka.

Ja sama sa na instagrame niekedy vyjadrím k niekomu, k niečomu, čo sa mi nepáči. Je to mnou vytvorený pažravý svet a nikoho v ňom na silu nedržím. Každý, kto ma sleduje je v ňom dobrovoľne. Nikomu moje názory nevnucujem, neposielam, alebo nekomentujem. Veľakrát sa tiež na instagrame alebo facebooku pýtam na názory ľudí, ktorí ma čítajú. Chcem vedieť ich skúsenosti, zážitky či názor. Rada si s nimi píšem, spoznávam… Žiaľ so ženami, ktoré písali komentáre vyššie si písať nemôžem, pretože ony o diskusiu záujem nemajú a za svojimi názormi si pravdepodobne až tak nestoja, ak píšu z anonymných profilov. Nehovoriac o tom, že sa vyjadrovali k veciam, na ktorých názor som sa sa ja nikdy nepýtala.

Hejt nie je názor. A lepšie to pochopíte vďaka tejto kampani:

Červená farba…

Keď sme s pánom J. začali bývať spolu, jedna stena v obývačke bola červenej farby. Červenú farbu som nikdy extra nevyhľadávala, ale ani mi nejak nevadila, kým som sa na ňu každý deň nemusela dívať v kombinácii s tmavohnedou podlahou. Keď sme sa obaja rozhodli, že ju premaľujeme, zavesila som výsledok na facebook na svoj súkromný profil plný priateľov s nadneseným textom, že keď sa tej červenej steny vzdal, tak to musí byť láska. Po nejakom čase sa pod fotkou objavili komentáre od jeho kamarátov, ktoré nezdieľali môj názor. V podstate som s nimi nemala problém, aj keď priznám sa, mrzelo ma, že k žiadnemu inému statusu sa nikdy nevyjadrili odkedy sme si spoločné facebookové „priateľstvo“ odklili. Mrzelo ma, že nedokážu nič pochváliť, ale ak ide o niečo, čo v nich vyvolá negatívnu reakciu (v tomto prípade opijáše za mladých čias pri červenej stene :)), neváhajú komentovať. Neskôr tie komentáre naberali zvláštny podtón a zamiešali sa do toho ľudia, ktorí s tou červenou stenou nemali nič. Nič. Jedna známa mi vtedy napísala, že ak niečo zavesím na internet, musím očakávať negatívne komentáre.

Ja s tým však naozaj nesúhlasím. Nie preto, že stene pristane viac šedá ako červená. Nie preto, že niektorí z tých ľudí majú doma teraz šedú stenu tiež… Je to preto, že ľudia si internet pomýlili s plášťom neviditeľnosti. A teraz nemyslím našich kamarátov, tých mená poznám 🙂 myslím tým ľudí, ktorí sledujú iných ľudí a jediné, čo im robí radosť je písať im nenávistne komentáre cez klávesnicu počítača či mobilu. Ak by ich stretli na verejnosti boli by ticho. Nie je to odvaha komentovať ľudí naokolo a zabudnúť pritom na odraz seba v zrkadle.

Pred pár dňami som v spravách videla reportáž o hejteroch. Áno, táto téma je už naozaj tak veľká, že je potrebné na ňu vytvárať kampane, reportáže a hlasno o nich rozprávať. Ľudia si totiž právo na slobodné vyjadrovanie názoru pomýlili s kritikou a dávaním nevyžiadaných rád. V tej reportáži sa k fenoménu hejtovania vyjadroval aj psychológ, ktorý nepoprieval fakt, že pramení zo závisti, z nespokojnosti vlastného života, zo smútku ktorý je niekde v každom z nás.

Rozhodla som sa všetky tieto hejty zverejňovať…

Nie preto, aby ste mi písali pozitívne komentáre, i keď samozrejme, aj také každého potešia. Budem ich zverejňovať preto, aby si ľudia uvedomili, že ich písanie nie je v poriadku. Aj keď ich osoby písali zo zjavne negatívnou emóciou, mali jeden jediný účinok, že sa im pri ich písaní pravdepodobne dvihol tlak. Koľko nervov by si ušetrili, ak by otvorili okno a vykričali by to do sveta cez neho. Mne osobne tieto správy neurobili nič… Ale ak sa im nejak uľavilo, nedbám. Rada som pomohla.

Pre tých, ktorým sa už trasú prsty a ťukajú komentár, že nemôžem očakávať, že mi ľudia budú písať iba pozitívne reakcie doplním, že nič také ani nečakám. Neraz mi do správy napíše niekto, kto sa s mojim názorom nestotožňuje. Slušne, na úrovni pozdraví a podpíše sa, má profilovú fotku a naozaj sa nehanbí za svoj názor. Mne samej také správy niekedy otvoria oči a prehodnotím svoj názor. Opačné, či negatívne názory mi nevadia. Ja sama nevidím veci ružovo a nezdieľam názor so všetkými naokolo, no nepíšem im ho, nevnucujem. A hlavne anonymne. Dokonca sa nájde pár ľudí na instagrame, ktorí mi píšu pravidelne a naozaj sme sa nenašli ani jeden názor, v ktorom by sme sa stotožnili, no naopak našli sme cestu ako komunikovať. A zatiaľ nám to funguje.

To že mám právo sa vyjadriť neznamená, že musím komentovať všetko. Oveľa radšej budem svoju energiu využívať na pochvalu iných. Verím na to, že čo zo seba vyžarujem aj priťahujem. Preto sa posnažím oveľa viac chváliť tých, ktorých konanie sa mi páči a oveľa viac prehliadať veci, s ktorými tak úplne nesúhlasím. Držte mi prsty a choďte teraz pochváliť a urobiť radosť niekomu naokolo. Dobre nám to všetkým padne.

A pamätajte, odpovedajte tam, kde sa na váš názor pýtajú. Odpovedajte tam, kde je váš názor dôležitý. Toto nie je žiaden agitačný prejav (nielen kvôli tomu, že nie je ústny), ale prosím všetkých a hlavne tých, ktorých tak baví hejtovať vo vodách internetu, choďte budúcu sobotu voliť. Tam sa o váš hlas zaujímajú viac ako kdekoľvek inde. Verte mi.

Alebo si založte blog a vypíšte sa tam, možno si nájdete čitateľov, ale hlavne si uvedomte, internet už nie je tak anonymný, ako si myslíte. Držím prsty!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *