Jana Petrželová je mama dvoch detí, ktorá sa na slovenský trh rozhodla priniesť nové značky detských hračiek, ktoré podporujú empatiu, toleranciu a pochopenie rozmanitosti sveta, v ktorom žijeme, a tak vytvorila eshop diverza.sk.
Tvrdí, že „okno” do sveta vieme deťom otvoriť už v ranom detstve. Podľa Janky sú práve hračky a knižky neuveriteľným zdrojom výučby a prenosu. Deťom tak pomáhajú porozumieť rozdielnosti vo farbe pleti, vzájomnú prepojenosť a jedinečnosť všetkých detí na celom svete. A aj to, že sme si podobní a odlišní v mnohých ohľadoch. Naučia sa tak vnímať odlišnosti ako niečo prirodzené.
Veľmi sa teším, že si Janka našla čas odpovedať mi na pár otázok a ja som to rovno spojila s tým, ako veľmi náročné bolo pre mňa od detstva chápať rozmanitosť, predovšetkým preto, že v tej dobe sa všetko iné, „tutlalo“ pod kobercom a radšej sa na to neupozorňovalo v nijakej forme. Dokonca ani v tej, aby sa o rozmanitosti rozprávalo doma medzi rodičmi a deťmi.
V prvej triede na základnej škole sme mali spolužiaka, ktorý si sám ubližoval. Strihal si vlasy a dával si ich do peračníka, no doma tvrdil, že sme mu to robili my – jeho spolužiaci. Bolo veľa situácií, ktoré neboli vždy pekné, ako dieťa som z neho mala veľký strach nebol ako my ostatní.
Mala som aj spolužiačku, ktorá sa zajakávala. Veľmi.
V druhej triede k nám pribudla spolužiačka z neďalekej rómskej osady. Pamätám si, ako sa k nej nie každý spolužiak choval pekne. Sedela za mnou v lavici, a tak som bola svedkom nie vždy priateľských situácií. Volala sa Mária a mala krásne dlhé čierne vlasy.
Každý rok sme s mojimi rodičmi chodievali na lyžovačku do Tatier spolu s rodinami jeho kolegov z práce. Matne si spomínam na chalana asi v mojom veku, možno dokonca mladšom, ktorému chýbali prsty na rukách. Veľmi často som ako dieťa premýšľala nad vecami, ktoré nemôže robiť a ako veľmi je iný.
Rovnako matne si spomínam, že keď som mala 10 rokov, sedela som v triede v novej škole a vo dverách sa zjavila nová spolužiačka, ktorá mala namiesto nohy protézu. Nepamätám si, či ma na toto všetko rodičia nejak pripravovali. Nepamätám si, že by sme si niekedy sadli a oni by mi vysvetlili, že inakosť druhých ľudí je v úplnom poriadku. Ani v jednom z týchto prípadov. Nechcem im krivdiť, možno som to iba celé nejak vytesnila, no viem, že som sa s tým musela vysporiadať sama.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
V detských knižkách boli samé dokonalé deti, hrali sme sa s dokonalými bábikami, ktoré nijak nevybočovali zo zaužívaných štandardov a ak sa nejakej bábike Barbie zlomil členok, považovala som ju za nefunkčnú. Nehovoriac o tom, že som vždy obdivovala jej úzky driek a dlhé štíhle nohy, ktoré som ja nikdy nemala. Zo spomínanej spolužiačky sa neskôr stala veľmi blízka kamarátka na 8 rokov. Nikdy sme sa o tom, čo sa jej stalo s ňou nerozprávali. Z času na čas nám povedala, že musí čakať na novú protézu, pretože tá stará jej je už malá, no aj s tou novou to bude boj, pretože si na ňu bude musieť zvykať. Viem, aké ošemetné boli prvé hodiny telocviku, keď sa s nami prezliekala v šatni a my všetky „ostatné“, sme sa tvárili, že nič (v 10 rokoch nám to istotne išlo parádne), no pritom nás zaujímalo všetko. Neskôr sa prezliekať prestala, no ja stále dúfam, že to nebolo kvôli nám a našim pohľadom, ale skôr kvôli tomu, že v tom čase – a žiaľ myslím si, že ani teraz – školy nie sú pripravené na prácu s „inými deťmi“. A tak si počas telocviku radšej sedela na lavičke a robila úlohy. Za tých 8 rokov sme si toho prežili naozaj veľa, teším sa, že sme naozaj všetci spolu mohli zažiť našu stužkovú na Lomnickom štíte a dúfam, že sme jej ten pocit inakosti dávali pocítiť čo najmenej. Dúfam, že mala aspoň trocha pocit, že k nám zapadla ako ďalší dielik do triedneho puzzle.
Keď som sa snažila spomenúť si, či som sa naozaj ani o jednom z nich nerozprávala s rodičmi, napadlo mi, že sa jednoducho spoliehali, že čím menej budú upozorňovať na to, že je niekto niečím iným, tým to bude pre mňa lepšie, a tým to bude celé jednoduchšie. No ja viem, že nebolo. Ako dieťa som o každom z nich veľmi veľa premýšľala a trvalo mi, kým som sa s nimi dokázala baviť bez rozpakov. Aj vďaka tejto mojej skúsenosti viem, že ak ide o moju dcéru, tak chcem, aby brala tieto „inakosti“ prirodzene. To však istotne nedocielim tým, že sa s ňou o tom nebudem rozprávať a že budem čakať, že ak sa s tým niekde stretne, tak sa s tým vysporiada sama. Lebo tak to nefunguje.
Práve preto sa veľmi teším, že som na instagrame natrafila na veľmi zaujímavý eshop Diverza.sk, ktorého myšlienkou je ponúkať zmysluplné hračky pre deti otvorené svetu. Ja som si z neho objednala dve veľmi zaujímavé knižky, puzzle a Janka mi k tomu pribalila aj pexeso.
A určite to nebola moja posledná objednávka. Janka je mama dvoch detí, 4 ročného Olivera a 2 ročnej Lilien, s ktorou je momentálne na rodičovskej dovolenke, ale inak je zamestnancom nadnárodnej spoločnosti, kde pracuje na obchodnom oddelení. Vyštudovala ekonomiku a manažment podniku. Pred niekoľkými rokmi sa presťahovali do domu na dedinu medzi daniele a krásnu arborétsku prírodu.
Zaujímalo ma, kedy prišla myšlienka vytvoriť eshop s tak nezvyčajnými hračkami. „Pamätám si to veľmi dobre, prišlo to ako silné nutkanie začiatkom septembra minulého roka. Začala som veľa googliť, čítať a zbierať informácie z ktorých som potom nemohla poriadne spávať. Trvalo to asi mesiac a potom raz v noci to prišlo a dávalo to zmysel. Tak som sa pustila do práce a začala vytvárať web stránku. E-shop som od začiatku zamerala na dve témy diverzita&inklúzia a posilnenie postavenia dievčat tzv. girls empowerment. Podľa toho sa snažím vyberať aj hračky a knihy do e-shopu,„ hovorí Janka.
Mne osobne sú tieto témy veľmi blízke, predovšetkým odkedy máme Lícnatku, odkedy sa na svet snažíme dívať aj jej očami. Keď som bola tehotná a chodila do práce, často sme si s kolegami z Indie robili srandu, že keď sa narodí, tak bude rozprávať indickou angličtinou, pretože ju má istotne dobre napočúvanú. Mne je India veľmi blízka, raz by som sa tam chcela istotne vrátiť, a možno ukázať tento kúsok sveta aj mojej dcére. A pri všetkej úcte k Indii, rada by som jej ukázala aj to, že veci, ktoré má k dispozícii, možnosti, ktoré sa jej dúfam otvoria, nie sú vôbec samozrejmé. O indickej kultúre som sa neraz rozprávala s kolegom, s ktorým sme si boli blízki a človek tam nemusí ani ísť, aby vedel, že napríklad kasty tam zohrávajú naozaj obrovskú úlohu. Nikdy mi však nenapadlo, že kultúrne rozdiely môžu vďaka krásnym a náučným hračkám prirodzene pochopiť aj malé deti. Spýtala som sa preto Janky, prečo sa rozhodla venovať práve týmto témam.
„Podnet som dostala od svojej dcéry, ktorá nejavila záujem o bábiky a keď nejakú dostala tak ju zahodila a rozplakala sa. Hľadala som teda niečo, čo jej ich nahradí a drevené postavičky mi prišli ako výborná alternatíva. Drevo ako materiál mám veľmi rada, je nositeľom hodnôt a tradícii. To že sú magnetické a zábavné mi potom umožnilo začať ich hravou formou učiť o rôznych ľuďoch a kultúrach, zamerala som sa hlavne na syna, ktorý je už starší. Lilien je zároveň taká malá rebelka. Keďže má rada autíčka a motorky, rada si kope do futbalovej lopty a zbožňuje sa prezliekať do kostýmov hrdinov chcela som ju v tom podporiť a vytvoriť jej svet bez obmedzení. Svet kde dievčatá môžu naplno využiť svoj potenciál a rozvíjať svoju identitu bez ohľadu na pohlavie a stereotypy. Stalo sa to našou víziou v Diverze. Chceme im ukázať, že môžu byť kýmkoľvek a dokázať čokoľvek ak budú veľmi chcieť. Rovnako ako chlapci.“
Diverza má vo svojej ponuke niekoľko zaujímavých značiek. Prvou, ktorá ma veľmi zaujala je značka Mudpuppy s ich kolekciou Little Feminist. Voľakedy bol termín „feministka“ v našej spoločnosti vnímaný skôr ako nadávka, a to iba kvôli tomu, že vo veľkej miere nebol ľuďmi správne pochopený. Teším sa, že v dnešnej dobe sa neboja za feministov označiť dokonca aj muži a veľmi peknú osvetu o tejto téme robia aj niektoré novinárky. Vedeli ste, že iba približne 31% postáv v detských knižkách sú dievčatá? Táto značka chce v deťoch podnecovať to, že každý človek má mať rovnaké práva, že v dnešnej dobe je dôležitá rovnocennosť a zároveň empatia voči sebe samým a ostatným. A je jedno, či sa sme sa narodili ako muž alebo žena. My máme doma zatiaľ iba pexeso a puzzle tejto značky, no už teraz viem, že v dohľadnej dobe sa naša zbierka rozrastie. A aj keď viem, že sa s nimi zatiaľ Lícnatka nevie úplne plnohodnotne zahrať, pretože časti puzzle sú malé, teším sa, že jej s tým môžem pomôcť. Že jej vďaka pexesu, kde sú ženy, ktoré si išli za svojim cieľom a často krát naozaj veľa riskovali, môžem porozprávať ich príbeh a poviem vám, že sa niekedy aj hanbím, že som netušila, kto daná dáma je – a mala by som to vedieť, pretože dokázala veľké veci. My sme v krabičke našli obrázok Rosy Parks.
„Little Feminist kolekcia nám napĺňa oblasť Posilnenie postavenia dievčat. Ide o perfektný spôsob ako chlapcom a hlavne dievčatám predstaviť inšpirujúce ženy. Umelkyne, vedkyne, političky, športovkyne, ktoré sú vyobrazené na rôznych produktoch ako pexeso, puzzle, karty a nájdete ich aj v knihách či pre menšie alebo väčšie dievčatá,“ hovorí Janka. „CLiCQUES je naša novinka v ponuke, majú krásne drevené magnetické hračky s minimalistickým dizajnom. Túto značku evidujem už dlhšie ale zaradila som ju do ponuky až teraz. Je to montessori verzia MyFamilyBuilders, ktorých som objavila cez Kickstarter a ich drevené magnetické sady sa stali našim nosným produktom v oblasti Diverzita&inklúzia.“
Ja som od značky MyFamilyBuilders kúpila zatiaľ iba nálepky, pretože Lícnatka má veľmi intenzívne obdobie lepenia. Bola taká moja istotka, že sa jej to bude páčiť a že sa s nimi bude chcieť hrať. Zakladateľ značky Eze Karpf hľadal v roku 2015 vhodný darček pre deti svojich kamarátov a predpokladal, že sa mu podarí nájsť bábiky, ktoré by sa podobali ich mnohonárodnostnej rodine, no bez úspechu. Z toho celého vzišlo nakoniec to, že my máme dnes doma nálepky, z ktorých si môžeme spoločne vyskladať naozaj postavičky rôznych národností. Rodiny, ktoré môžno nie sú najtradičnejšie a dokonca aj také, kde sa niekto ocitol na invalidnom vozíku. Aj vďaka nim môžeme u dieťaťa podporiť väčší zmysel pre toleranciu a akceptovanie akejkoľvek rozmanitosti.
Keďže viem, ako veľmi neslušne si vieme niekedy obzerať človeka, ktorý čo i len štipkou vybočuje zo štandardu, ktorý v sebe máme nastavený, zaujímalo ma, či sa už niekedy Janka stretla s nejakou negatívnou reakciou, že nie je pekné deti stresovať tým, že niektoré iné deti nemajú rodičov alebo sú napríklad na vozíčku. Janka mi na to dala jasnú odpoveď: „Nie nestretla a verím že jedine ako ich vieme v dobrom „kaziť“ v detstve je naučiť ich akceptácii inakosti a empatii. Práve my rodičia zdravých detí by sme mali vychovávať naše deti k spolupatričnosti ku všetkým. To, že má niekto handicap predsa neznamená, že je menejcenný a že nemá právo na dôstojný život. Sú to hrdinovia, ktorí musia v živote prekonať veľa prekážok a deťom to tak treba aj komunikovať. Na trhu sme s týmto konceptom ešte krátko a veľa ľudí nevie čo to znamená myslieť inkluzívne. Verím ale, že keď si deti budú večer prezerať alebo čítať knihu kde je ilustrácia chlapca na vozíku tak sa skôr či neskôr stane bežnou súčasťou aj ich sveta a ľahšie potom v reálnom živote akceptujú takého chlapca.“
Janka verí, že ak sa vydáme na cestu učenia spolu s deťmi, tak nám to otvorí možnosti sa minimálne zamyslieť nad tým, ako zmýšľame o ľuďoch, ktorí majú inú farbu pleti, náboženstvo, kultúru, zvyklosti. Čím viac vieme jeden o druhom, tým lepšie sa vieme potom navzájom pochopiť. A ja s ňou musím iba súhlasiť. Knižky, ktoré som objednala pre Lícnatku, sú vlastne knižkami, po ktorých som túžila ja a okrem toho, že sú v nich naozaj super informácie, sú aj výborne spracované. Zatiaľ máme doma dve (This is how we do it a Children of the world) a ja pevne verím, že sa naša zbierka rozrastie o ďalšie a že ich viac pridá aj Janka do eshopu. Áno, sú to knihy v anglickom jazyku, no nie je to žiadne komplikované čítanie a obrázky, ktoré sa v nich nachádzajú nosia v sebe veľmi zaujímavé a dôležité informácie. Ak však preferujete slovenský jazyk, tak si istotne pozrite Príbehy na dobrú noc pre malé rebelky. Lícnatka dostala jednotku od našich kamarátov z Prahy a pravidelne si z nej čítame o zaujímavých ženách v našich dejinách. Nebudem klamať, sama som sa vďaka nej „zoznámila“ so ženami, o ktorých som nikdy nepočula, no urobili pre ženský svet veľa. Takže ja istotne do našej rodinnej knižnice dokúpim aj dvojku.
Ak vám na budúcnosti našich detí záleží, mali by sme sa veľmi aktívne zaujímať o to, ako vidia svet, ako ho vnímajú a v prípade, že niečo majú problém pochopiť, mali by sme to byť práve my, kto im to dokáže vysvetliť. A možno aj práve vďaka týmto netradičným, no veľmi zaujímavým hračkám alebo knižkám, budú práve tie naše deti tie, ktoré zmenia svet.
Článok nie je súčasťou žiadnej spolupráce medzi mnou a eshopom diverza.sk, vznikol pretože som vám o týchto hračkách chcela „povedať“ viac 🙂
Jeden komentár