O spoluprácach z pohľadu marketérky aj blogerky - Pažravo

by Daniela
9 mesiacov ago
377 Views

Téma spolupráce medzi blogermi a firmami je často diskutovaná téma, pretože nikde nie sú napísané jasné pravidlá, ako by to malo fungovať. Firmy chcú niekedy za málo peňazí veľmi veľa muziky a neuvedomujú si, koľko času nad tým jeden bloger strávi, aby vyfotil peknú fotku, napísal zaujímavý príspevok, alebo rovno článok na blog. Na druhej strane na Instagrame je už každý druhý človek „budúci bloger a influencer“, ktorý chce dostávať veci ZADARMO. I keď si neuvedomuje, že to tak vôbec nie je.

Z pohľadu marketérky…

So spoluprácami som sa začala stretávať pred pár rokmi, keď sme na konferencie, ktoré sme organizovali, začali volať aj blogerov z jednotlivých oblastí dúfajúc, že o nich napíšu niečo pekné a na ďalší ročník ich článok pritiahne viac ľudí. Nepamätám si, že by to niekedy naplnilo naše očakávania. Ba práve naopak, vždy to skončilo sklamaním. Nemyslím si, že chyba bola v blogeroch.

Neskôr som sa oslovovaním blogerov/influencerov/celebrít stretla v súvislosti s prezentáciou mojej sestry, ktorá mimochodom vyrába nádherné náušnice. Veľakrát sme zapochybovali o tom, či niekto pristúpi na spoluprácu iba na základe milej správy, ktorú som niekomu poslala. Bolo to pred pár rokmi, keď ešte instagram nebol miestom, kam sa do popisu v profile písalo: Spolupráce do DM, Bartre nerobím, Prijímam spolupráce… Bolo to vtedy miesto, keď nebol každý jeden príspevok spoluprácou.

Pamätám si, ako som šla z práce domov a s nadšeným som volala Dominike, že dotyčná speváčka odpísala na môj email. Neverila som, že sa k nej „dostanem“, pretože je to SPEVÁČKA. Pamätám si, aké radostné ráno som mala po tom, čo som si prečítala na facebooku odpoveď od jednej nádhernej slovenskej moderátorky, ktorú tu síce nebudem menovať, no doteraz nerozumiem, ako môže byť tak triezvo ľudská a príjemná. Rovnako jej partner, ktorého som stretla osobne niekoľkokrát a stále bol vysmiaty a milý. A tak Tanečnice na jej ušiach tancujú do dnes. Dokonca už doma majú aj moje pažravé vrecká a kedysi dávno sme im poslali aj drevené manžetové gombíky, ktoré vyrobil pán J.

Pri „výbere“ oslovených ľudí sme sa vždy riadili srdcom, nie počtom fanúšikov či sledujúcich. Vždy to bolo o tom, aký pocit sme mali z ich vystupovania, prezentácie a či ich jednoducho rady vidíme v médiach, či internete. O to ľahšie sa mi potom formuloval text, ktorý som im posielala. Nebol to žiaden oficiálny text, nič strohé a „cudzie“. Vždy som sa snažila o to, aby to bolo osobné, pretože tak sme cítili, že s danými ľuďmi chceme naozaj spolupracovať. (Schválne nepíšem iba o ženách, pretože medzi oslovenými boli aj muži. Šperkami sme obdarovali ich priateľky, či manželky.) A boli aj také bloger-influencerky, ktoré sa o pozornosť snažili nekonečným likeovaním fotiek, no s ich vystupovaním a prezentáciou sme neboli stotožnené i napriek veľkému počtu sledovateľov či fanúšikov. Niekedy sme na spoluprácu oslovili človeka, ktorý mal napríklad iba 2000 sledovateľov, no mal veľmi interaktívnych sledujúcich. Čísla naozaj nie sú všetko, verte mi. A je naozaj rozdiel, či má nejaký bloger 15tisíc sledovateľov a 300 likeov pod príspevkom. Alebo naopak niekto, kto má niečo cez 2500 sledovateľov a porovnateľne vysoké číslo likeov, alebo aj vyššie.

Nie vždy to vyšlo, nikto nám však nikdy nenapísal nie, radšej neprišla žiadna odpoveď 🙂 Ale aj to je v poriadku, lebo stále som presvedčená, že je všetko tak ako má byť. Na druhej strane sa nám ozvalo dvakrát toľko samozvaných influenceriek, ktoré bažili po niečom zadarmo s prísľubom recenzie. Pre mňa boli, sú tieto aktivity nepochopiteľné a predpokladám, že aj ostanú. Sama som dostala niekoľko ponúk na ambasádorstvo či recenziu na pažravé vrecká. A to sa tu bavíme o veci v hodnote pár eur. Nepamätám si, že by sme niekedy na takú spoluprácu pristúpili, už z princípu…

Nie každá spolupráca bola úspechom. I keď som nikdy s nikým žiadne podmienky nediskutovala, považujem za automatické označiť produkt na fotke. Viem, niekto bude oponovať, no ja to tak vnímam aj z pohľadu marketérky, aj blogerky. Niekedy ma zamrzelo, keď hneď v ďalšom príspevku bol označený za ten najlepší produkt konkurencie, vtedy som pochopila, že daná osoba nebude až tak veľmi stotožnená s mnou ponúkanou značkou. Je to hlavne preto, že na spolupráce sa snažím oslovovať ľudí, ktorý produkt naozaj využijú a nebude im zapadať prachom niekde na poličke.

 

Z pohľadu blogerky…

Priznám sa, že na základe skúsenosti s oslovovaním blogerov, alebo komunikáciou so samozvanými blogermi, som bola na toto označenie dlhú dobu háklivá. Rovnako ako na zaradenie do skupiny mamablogov. V roku 2018 som si však pozrela nominácie v súťaži bloger roka a priznám sa, že som ostala v nemom úžase, koľko blogov s tabom Spolupráca na ich webke som tam našla. Blog obsahoval dokopy pár článkov, o čísle či kvalite sociálnych sietí ani nehovorím, no na blogu nechýbala veta – v prípade spolupráce mi pošlite email.

Ja nechcem nikoho súdiť, no sama som sa rozhodla, že touto cestou ísť nikdy nechcem. Na Instagrame alebo aj tu na blogu som písala neraz o značkách, ktoré som si sama kúpila, alebo dostala. Nikdy som im nepísala, aby mi niečo poslali zadarmo. Rada označím niečí firemný profil, ak o ňom píšem v príspevku. Iba tak, lebo chcem a nič za to neočakávam. Je to sociálna sieť, ktorej princípy sú práve na tomto založené a ja nevidím najmenší dôvod, aby som im tým neurobila radosť. Samú ma veľmi teší, keď vidím fotky svojich vreciek u niekoho na fotke.

Moja prvá spolupráca prišla minulé leto a nebudem klamať, ak napíšem, že som ju vôbec nečakala. Daný produkt sme využívali odkedy k nám pribudla Lícnatka a boli sme s ním nadmieru spokojní. Teda hlavne ona 🙂 A používa ho dodnes. Z ich prvého emailu bolo jasné, že moju „prácu“ sledujú už dlhšie, pretože to nebol vôbec všeobecný email. Dokonca evidovali aj to, že svoju dcérku volám Lícnatka, že to nezmením kvôli žiadnej spolupráci. Dali mi na výber, že si z ich portfólia môžem vybrať čokoľvek, poradili mi, čo by bolo v danom veku pre ňu lepšie a pribalili oveľa viac s dodatkom, že nečakajú, že to budem všetko spomínať na instagrame či blogu. Chceli nám spraviť radosť a akákoľvek zmienka ich poteší, bez toho aby spomenuli akýkoľvek termín dokedy tak mám spraviť.

Viem, že veľa odborníčok na spolupráce by namietalo, lebo vždy je lepšie stanoviť si jasné podmienky hneď na začiatku. Sama som z toho mala obavy, pretože som sa bála, či sú so spoluprácou spokojní. A to som neskôr mala s každou ďalšou spoluprácou, pretože som vždy cítila veľkú dávku zodpovednosti. Áno, chýba mi pracovné prostredie, a tak mi to aspoň z časti kompenzujú spolupráce. Je to však paradox, lebo tento blog vzniká zo zábavy. Moja prvá spolupráca skončila aspoň podľa mňa výborne. Pod príspevkom sa aj napriek diskutabilnej téme zišli iba pekné komentáre a nikto nikoho nehejtoval. Na konci roka som od firmy dostala veľmi pekný email s poďakovaním a prianím. I keď som z práce bola zvyknutá dostať čokoládky či víno, aj toto bolo naozaj veľmi milé… Dokonca sa mi to neprilepilo v podobe tuku na stehná a zadok, takže win win.

Odvtedy som mala ešte pár spoluprác – skoro všetky boli na základe toho, že značky dlhodobo sledovali môj profil a blog, videli že ich produkty používame a možno sa im aj trochu páči moja prezentácia na sociálnych sieťach. Boli aj také, pri ktorých som si produkt chcela sama kúpiť, no navrhli mi, že by so mnou radi začali spolupracovať.

Naozaj môžem s čistým svedomím napísať, že som nikdy nikoho o spoluprácu nežiadala. Nemám na to gule. Možno preto, že mi to príde ponižujúce, možno preto, že moje sebavedomie je na bode mrazu a niekedy sa sama sebe čudujem, že ma vôbec niekto na spoluprácu oslovil.  Veď je toľko krásnych a šikovných báb s vyšším dosahom, vyššou čítanosťou. Poznám pár báb, ktoré to robia, a ja i napriek tomu, že tejto technike hľadania spoluprác nerozumiem, nikoho neodsudzujem. Je to iba ich príbeh… Často však zabúdajú na to, že oslovujú malé alebo začínajúce firmy, ktoré si takýto luxus v podobe rozdávania vecí zadarmo nemôžu dovoliť.

Uvedomujem si, že som mala zatiaľ na spolupráce veľké šťastie. Možno preto sa mi s firmami spolupracovala s takou ľahkosťou, pretože to boli produkty, ktoré reálne využívam a nič nemuselo vznikať umelo. Ani článok, ani žiadna fotka či text. Možno preto, že ich bolo tak málo 🙂 Čítala som veľa článkov od iných blogeriek, ktoré sa neraz sťažovali, že ich oslovovali firmy všeobecným emailom, že im ponúkali úplne nerelevantný produkt alebo chceli barter, či na produkt ponúkali dokonca iba zľavu. To je pre mňa rovnako nepochopiteľné, ako už spomínané oslovovanie firiem blogerkami. Ak si odmyslím tie „infulencerky“, ktoré každý deň promujú niečo iné a ich feed je plný reklamy a fotiek pred zrkadlom, tak si blogerky dávajú na prezentácii naozaj záležať. Fotky aj texty sú do detailu prepracované a aj napriek tomu vyzerajú prirodzene a spĺňajú svoj účel. Zaujmú cieľovku.

A tak na záver niekoľkokrát možno…

Možno so mnou nebudú súhlasiť všetky blogerky, no ja sama by som aj ako konzument Instagramu a rovnako ako tvorca obsahu, uvítala, ak by na mňa naraz neskákali z každého účtu ktorý sledujem náramkové hodinky či prací prášok. Možno by nebolo na škodu spolupracovať s menším počtom blogerov, ale za to im dať oveľa väčšie možnosti. Možno by to aj oni robili s oveľa väčšou radosťou, ak by nevideli, že ten istý produkt promujú aj ich kolegyne a ich sledovatelia už krútia hlavami. Možno práve preto by daná spolupráca mala oveľa lepšie výsledky. Možno.

Ja verím, že ma napriek tomu článku ešte niekto niekedy na spoluprácu osloví. Možno.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *