Ako si lacno prerobiť obývačku? - Pažravo

by Daniela
3 mesiace ago
437 Views

Odkedy som sa nasťahovala do domu, v ktorom bývame, tak večne niečo prerábam. Ja to už jednoducho tak v sebe mám, že potrebujem premiestňovať premiestnené a maľovať vymaľované. Ale ak ide o našu obývačku, tak jej prerábka nebol žiaden rozmar z nudy, ale naopak – bola to nutnosť.

Ospravedlňujem sa za kvalitu fotografií. Nikdy som o tomto neplánovala napísať článok a tak som hľadala aspoň narýchlo cvaknuté fotky na naše mobily, ktoré v tých rokoch neboli ktovieako kvalitné. Nie žeby som dnes nefotila kalkulačkou, všakže 🙂 Proces trval niekoľko mesiacov, nemenili sme všetko hneď a najdrahšia položka bol náš čas. Investovali sme do gauča, ktorý má už 6 rokov a pevne verím, že to s nami ešte dlho potiahne. Knižnicu, police a skrinku vyrobil pán J., takže ich výroba nás stála materiál a jeho čas. S týmto rozhodnutím som stále veľmi spokojná a keď to tak cítite, tak opravujte, renovujte aj vy! 🙂 Je to super pocit. 

Dajme červenú stenu preč… 

Keď som prvýkrát videla červenú stenu v kombinácii s tmavohnedou podlahou, striaslo ma. Nábytok v našej „starej“ obývačke som prehliadla, pretože som vedela, že je pozliepaný z čoho sa dalo, len aby nejaký bol. Chvíľu sme v nej fungovali, no po čase sa mi pána J. podarilo zlomiť, aby sme začali s miernou rekonštrukciou. Dá sa povedať, že sa ešte neskončila, pretože podlahu máme stále tú istú a ja si pravidelne vzdychnem, že to vôbec nie je dobé. Hnedá nikdy nebola a s istotou viem povedať, že ani nebude moja obľúbená farba. Minimálne nie ak ide o bývanie. Raz príde ten deň, keď ju vymeníme za niečo svetlejšie, no dovtedy sa musím upokojiť so zmenami, ktoré sa mi podarilo dosiahnuť doteraz. A že ich nebolo málo!

Asi najvýraznejšou je to, že červená stena išla preč. Tak dlho som do pána J. hučala, ukazovala mu rôzne fotky, hromžila a prosila, až jedného dňa súhlasil a my sme sa vybrali do obchodu kupovať farbu. Vo všeobecnosti sa mi páči industriálny a severský štýl v kombinácii s boho, preto som vedela, že pôjdeme týmto smerom. Prehovárať ho na betónovú stenu by ma stále nemálo šedivých vlasov, preto som upustila z nárokov a uspokojila sa s tým, že sme červenú premaľovali na svetlo šedú. Bol to boj, nešlo to vôbec ľahko a maľovali sme to na niekoľkokrát. Ale zvládli sme to. Keď už bolo vymaľované, pán J. priznal, že je to super zmena, pretože miestnosť sa tým presvetlila a zároveň zjemnila. Nuž, viem predsa, čo robím 🙂

Neskôr sme si o čosi tmavšiu šedú dali aj do spálne, ale o tom vám napíšem niekedy inokedy, pretože sme už aj tú premaľovali. A hádajte na akú! Áno, máme v spálni betónovú stenu.

Ak teda chcete začať s nejakou zmenou vo vašej obývačke, skúste premaľovať steny a budete mať pocit, že je zrazu všetko iné.

V obývačke sme zmenili skoro všetko

Dá sa povedať, že z pôvodnej obývačky tu okrem podlahy neostalo naozaj nič. Zmenili sme lampu na strope za kúsok v industriálnom štýle, no dnes si už viem predstaviť mať v obývačke aj o niečo inú lampu/luster. Keďže je však stále funkčná a momentálne ju nemáme kam inam dať, nebudeme ju meniť.

Veľkú zmenu spôsobila aj zmena gauča. Ten pôvodný bol z druhej ruky od nejakých príbuzných a nový sme kupovali pred našou svadbou. Pravda je, že kým obrúčky máme z chirurgickej ocele, tak do gauča sme investovali 🙂 Je z Decodomu a priznám sa, že sme ho dlho nevyberali. Videli sme ho u našich kamarátov, veľmi dobre sa nám na ňom sedelo, a preto sme sa rozhodli, že si ho kúpime tiež. Možno teraz ľutujem, že nie je rozkladací, ale to by sme ho potom počas zimy mali nonstop rozložený so zapáleným krbom. Chcela som sa odradiť touto predstavou, ale priznám sa, že momentálne to ľutujem ešte viac. 🙂

 

Ku gauču sme si kúpili aj taburetku, ktorá je v rozmere dvojmiestneho malého gauča. Dá sa však ku gauču „pripojiť“ tak, že vyzerá akokeby mal Lkový tvar, čo sa mne osobne veľmi páči. Och a áno, páči sa mi, že máme gauč v strede miestnosti, ale je to iba taký môj malý splnený sen z detstva, keď som všade vo filmoch videla gauč v strede izby a v reálnom živote bol v každej domácnosti pri stene. 

Police z vodovodných trubiek

Po zmene gauča prišla na rad zmena stolíka pod telkou a následne aj poličiek. Keďže pán J. je mimoriadne zručný a má množstvo rôznych brúsok, vŕtačiek a všakovakých nástrojov, rozhodli sme sa, že si nábytok do obývačky vyrobíme podľa vlastných predstáv. Samozrejme s touto zmenou nebol veľmi nadšený, no nakoniec na ňu pristúpil. Skrinka pod televízorom sa pod ťarchou telky z minulého storočia, ktorú tam roky mal, začala prehýbať a nevyzeralo to vôbec pekne. Mne skôr vadila farba – kombinácia tmavohnedej so smotanovou a nepáčili sa mi na stene akokeby dve skrinky, ktoré boli ako päsť na oko. Netrvalo dlho a už som googlila, ktorým smerom sa vyberieme. Keďže poznám svojho muža, bolo mi jasné, že ak to zahrám na tú strunu, že si nábytok vyrobíme, pristane na tú zmenu oveľa ľahšie a rýchlejšie. Rozhodli sme sa, že chceme drevo v prírodnej farbe spojiť s vodovodnými trubkami a z toho vyrobiť nielen stolík pod telku ale aj policovú stenu a knižnicu.

ˇNa výrobu stolíka, policovej steny a knižnice nám stačilo nakúpiť pár dosiek z Hornbachu, niekoľko vodovodných trubiek z Enta, čierny sprej a lazúru na drevo. Pravda je, že jednu zo skriniek sme si z časti nechali – teda jej predné dvierka, lebo pán J. chcel mať vitrínku na vínové poháre. Keby sme neboli manželia, tak sa zježím, že to nechcem ani za nič. Nuž ale… Je môj muž, naučil ma robiť kompromisy 🙂 

Čiernym sprejom sme nastriekali vodovodné trubky. Keby bolo úplne na mne, tak sú biele, medené alebo zlaté. Ale to mi tiež neprešlo, takže som sa uspokojila aj s čiernou. Dosky sme obrúsili, natreli lazúrov a následne som to ešte jemným šmirgľom prešla niekoľkokrát, pretože som chcela aby poličky neboli tak drsné a dobre sa z nich utieral prach. Som praktická žena. 
Rozmiestnenie políc sme nechali podľa pôvodných, pretože pán J. nebol veľmi ochotný vŕtať ďalšie. Nakoniec navŕtal na „hlavnej“ stene iba jednu, ktorá bola potrebná. Keďže sme predtým knižnicu nemali, tak tam navŕtal o čosi viac – logicky. 

Fungujeme bez konferenčného stolíka

Stolík pri gauči sme nejaký čas nechali starý, neskôr sme kúpili nový, ale bol veľký, takže na svoju chvíľu čaká na povale. Mne sa stále páči, preto som ho nechcela predávať. No a v jysku sme kúpili dva o čosi menšie, ktoré sa dajú zasunúť pod seba, ale na fotkách ich hľadáte márne. V strede koberca nám vydržali asi týždeň a začala som ich využívať na kvety, takže momentálne nemáme v obývačke konferenčný stolík žiaden a naučili sme sa s tým úplne v pohode fungovať. Na jednej strane gauča máme drevenú podložku z Ikei, kam si pán J. môže položiť tanier s jedlom a pohár, ak by bol hladný. 

Väčšinu času trávime na koberci, ktorý je z Bonami. Ostružina z neho nie je nadšená, pretože je dosť tenký a vôbec nie mäkký. Jej sa páčil viac ten predtým, kde sa veľmi dobre zachytávali chlpy, takže som mala potrebu ho nonstop tepovať 🙂 Ten aktuálny je malý, viem si tu predstaviť aj niečo väčšie, ale keďže máme domácnosť so psíkom, tak nateraz som túto potrebu odložila. Možno keď sa vymení podlaha za drevenú, tak mi tu ani žiaden koberec nebude treba, uvidíme. 

Na zemi máme položené aj veľké okrúhle zrkadlo z Ikei. Prvotne som ho chcela zavesiť na stenu, kde mávame stromček – krásne by sa v ňom odrážali svetielka a vianočné ozdoby 🙂 Ale nechali sme si ho nakoniec na zemi a už sme si na neho všetci zvykli. Občas do neho Ostružinka drgne chvostom, ja sa zachvejem strachom, ale zatiaľ je celé. 

Mestská džungľa nesmie chýbať

Najdôležitejším prvkom, ktorý celú obývačku oživil, boli izbové kvetiny. Moje milované kvetiny. O tých by som vám chcela napísať viac v nejakých budúcich článkoch. Zatiaľ však iba toľko, že ak náhodou žiadne doma nemáte, utekajte si nejaké kúpiť. Neskutočne zútulnia bývanie, osviežia priestor a prinesú do domácnosti pohodu. Ja si tu svoju mestskú džungľu tvorím už asi dva roky a stále ich mám málo. 

V obývačke máme ešte slávne Ikea kreslo, ktoré by som dnes už kúpila v inej ako horčicovej farbe a lampu, ktorú som chcela v bielo zlatej verzii, no opäť úradoval pán J.  😀 Nad kreslom visí Macramé dekorácia, ktorú som sama uplietla a nemôže byť pekne v strede, pretože to by bolo treba nabiť do steny ďalší klinček… Nuž ale opäť som nechcela veľmi hundrať, pretože pán J. tam chcela mať doteraz zavesené nejaké zvláštne masky, ktoré si priviezol ešte z dovolenky pred 100 rokmi. Vždy podotkol, že aspoň niečo, tu bude podľa neho, ale ak ste si tento článok prečítali až sem, tak viete, že som musela urobiť množstvo kompromisov a že to tu je hlavne podľa pána J.  🙂 Môžem byť taká odvážna, pretože on moje články nečíta… 

Ak by ste sa ma teraz opýtali, čo mám v obývačke ešte v pláne zmeniť okrem podlahy a okien, tak by som vám povedala, že nič. Ale ktovie s akým nápadom sa zobudím zajtra ráno. 

2 komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *